POSLEDNÝ DOM NAĽAVO
Horúci pot na tele vám schladí hororová novinka na filmových plátnach, ktorá hovorí o spravodlivej odplate. Oko za oko. Zub za zub. Starodávne pravidlo, pochované pod tuhou civilizačnou šupkou. V ľudskom živote ale môžu nastať chvíle, kedy sa táto šupka zlúpne a z baránkov sa stávajú vlci. Väčšinou v tom hrá rolu náhoda. Trebárs ako tá, ktorá poslala bandu násilníkov ukryť sa pred búrkou do posledného domu naľavo, v ktorom žili ľudia, a ktorí sa behom jedinej noci premenili z obetí v ich katov.
posledny,dom,nalavo,palace,cinemas,zabava,filmy,bontonfilm,
Thrillerom Posledný dom naľavo odštartoval v roku 1972 kariéru majster hrôzy Wes Craven. Jeho remake má vydesiť novú generáciu návštevníkov kín a sľubuje rovnako šokujúce predstavenie. Mari Collingwoodová prišla s rodičmi stráviť prázdniny na ich letné sídlo utopené uprostred hlbokých lesov. Idyla sa stratí ihneď po príjazde, kedy Mari vyrazí pozdraviť dávnu kamarátku Paige a spoločne vojdú do cesty z väzenia utekajúcemu psychopatovi Krugovi a jeho kumpánom.Tí sa chcú nepohodlných svedkýň zbaviť. Paige zavraždia, ale Mari, navzdory tomu, že ju znásilnia a postrelia, dokáže utiecť. Snaží sa dostať k rodičom, ale do ich domu tiež vedú kroky zabijakov, ktorí sa potrebujú schovať pred blížiacou sa búrkou. Manželia sú veľmi pohostinní, ale keď domov dorazí polomŕtva Mari a rodičia zistia, koho to vlastne majú pod strechou, musia chtiac nechtiac odhodiť civilizačné návyky a vziať vykonanie trestu do vlastných rúk. A niet pochýb, že pôjde o trest absolútny.
Pri nakrúcaní pôvodného filmu sa Wes Craven inšpiroval svetovou klasikou, Prameňom panny Ingmara Bergmana, a zároveň ním kritizoval všadeprítomné násilie vyvolané vojnou vo Vietname a snahou Hollywoodu všetky násilné prvky vo filmoch estetizovať. Motiváciou pre remake, pod ktorým je Craven podpísaný ako producent, bolo niečo úplne iné: „Prvý film sme nakrúcali s minimalistickým rozpočtom a nemohli sme si dovoliť realizovať všetky scény, ktoré sme mali v scenári. Rad zaujímavých momentov tak spadol pod stôl. Toto sme teraz nemuseli riešiť.“ Režiséra Denisa Iliadisa na príbehu bavilo, že to nie je obyčajná vyvraždenie hlavných postáv. Napriek permanentnému náporu na nervy ste nútení neustále premýšľať o tom, kde ležia hranice civilizovanosti, čo je ešte nutná obrana, čo je už neodôvodnené násilie. Ten film má stále aktuálny náboj, i keď jeho korene sú staré skoro štyridsať rokov. V kinách Palace Cinemas od štvrtka 30. júla.
Pri nakrúcaní pôvodného filmu sa Wes Craven inšpiroval svetovou klasikou, Prameňom panny Ingmara Bergmana, a zároveň ním kritizoval všadeprítomné násilie vyvolané vojnou vo Vietname a snahou Hollywoodu všetky násilné prvky vo filmoch estetizovať. Motiváciou pre remake, pod ktorým je Craven podpísaný ako producent, bolo niečo úplne iné: „Prvý film sme nakrúcali s minimalistickým rozpočtom a nemohli sme si dovoliť realizovať všetky scény, ktoré sme mali v scenári. Rad zaujímavých momentov tak spadol pod stôl. Toto sme teraz nemuseli riešiť.“ Režiséra Denisa Iliadisa na príbehu bavilo, že to nie je obyčajná vyvraždenie hlavných postáv. Napriek permanentnému náporu na nervy ste nútení neustále premýšľať o tom, kde ležia hranice civilizovanosti, čo je ešte nutná obrana, čo je už neodôvodnené násilie. Ten film má stále aktuálny náboj, i keď jeho korene sú staré skoro štyridsať rokov. V kinách Palace Cinemas od štvrtka 30. júla.
