Presunúť na hlavný obsah

NORMAL: PRÍBEH NORMÁLNEHO MASOVÉHO VRAHA

Zábava

Počas dvoch rokov pripravil o život osem ľudí. Dusil ich, znásilňoval a nakoniec na smrť dobodal. Vyberal si ich náhodne – stačilo byť v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Bolo mu jedno či sú to deti, ženy alebo zvieratá. Tí šťastnejší na mieste zomreli, ostatní ostali do konca života poznačení jeho krutosťou. Hoci príbeh českého Jacka Rozparovača šokoval verejnosť v 30. rokoch minulého storočia, darí sa mu to aj teraz - vo filmovom spracovaní režiséra Július Ševčíka s názvom Normal.

Príbeh Petra Kurtena (Milan Kňažko), najväčšieho českého masového vraha, vôbec nie je normálny.  Zvláštne a veľmi krátke detstvo malý Peter vymení za potulky svetom. Už ako osemročný však dobre vie, že podivný intímny vzťah s krvou je jeho osudom. Preto teraz sedí v cele a čaká na rozsudok za preukázateľné zavraždenie ôsmich nevinných bytostí. Protikladom monštruózneho vraha je jeho obhajca Justus Wehrner (Pavol Gajdoš) mladý, ambiciózny a veľmi naivný právnik. Kurtenov „prípad“ pokladá za svoj tromf a je presvedčený, že sa mu ho podarí ochrániť pred istou smrťou. Už pri prvej návšteve vo väzení sa situácia začne komplikovať. Odsúdený totiž neostýchavo hovorí o zvrhlostiach, ktoré napáchal. Do hry o Kurtenovu hlavu vstupuje aj jeho manželka (Dagmar Havlová). Čím viac sa obhajca dostáva do prípadu, tým jasnejšie vidí, ako je to s Kurtenovou nevinou. A aká vábivá je krv na – aj jeho vlastných – rukách. Režisér Július Ševčík sa netají tým, že pri tvorení svojho filmu sa nechal inšpirovať filmami s podobnou tematikou. Ovplyvnilo ho Mlčanie jahniat (jasnú podobu medzi Anthonym Hopkinsom a Milanom Kňažkom nemožno vyvrátiť), ale aj filmy ako Sedem, Zodiac, Príšera či Zbesilosť. A na Normale to veľmi cítiť. Príbeh Petra Kurtena nezakladá na akcii, činoch či dynamike. Práve naopak – režisér ho skladá z obrazov, citových vnemov, filmových metafor. Mestá sú „vyfarbené“ snehovými vločkami, lampičkami a stále kvapkajúcou vodou. Divák bažiaci po poriadnom „krváku“ však namiesto hlavného jedla dostane len predjedlo, pretože motívov a lá majstre Juraj Jakubisko je film plný. Hercov však oceniť treba. Milan Kňažko s presnou dikciou a meravým výrazom tváre rozpráva veci, pri ktorých ostatní blednú. Český herecký objav Pavol Gajdoš otvára svoju naivnú dušu a kladie si otázku: „Rodíme sa ako príšery, alebo sa nimi stávame?“ Detail na Dagmar Havlovú na filmovom plátne nepoteší snáď ani samotnú bývalú prvú dámu Česka, no po dlhšej hereckej pauze môže byť so svojím výkonom spokojná. Škoda len, že sa z najočakávanejšieho českého filmu tohto roka sa na plátna nedostalo viac ako experimentálne rozmýšľanie o vine a nevine.