PRÁVNA PORADŇA: Registrované partnerstvo verzus kresťanstvo

Formuje sa nová vláda. jeden z rozporov je kresťanstvo x liberalizmus v otázke registrovaného partnerstva. Béla Bugár sa vyjadril, že registrované partnerstvo nie, ale riešenie otázok homosexuálnych párov v oblasti majetku áno. Je to u nás možné? Nájdu právnici spoločnú reč? a ešte pripomienka: dostala som sa sem náhodou, nemôžete poradňu zaradiť do hlavného menu?

Myslím, že každá reálne demokratická krajina by sa mala otázkou registrovaného partnerstva zaoberať. Navyše, ak naša republika prostredníctvom ústavy prezentuje svoju nezávislosť od akejkoľvek ideológie a náboženstva (1. Hlava, čl. 1.) a ľudia by podľa nej mali byť slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach (čl.12 ods.1.), odkladanie právnej úpravy vzájomných vzťahov homosexuálnych resp. lesbických partnerov nemá opodstatnenie.

Ako veriaci človek si myslím, že práve láska blížnemu by mala napomôcť opustiť doterajší dogmatizmus a pravdivou osvetou vytvoriť podmienky pre vyriešenie otázok, ktoré oprávnene pôsobia diskriminačne. Nemyslím si, že Belgičania, Dáni, Švédi, Nóri, Holanďania, Španieli, Portugalčania, Angličania, Fíni, Francúzi, Luxemburčania, Nemci alebo Česi sú menej veriaci len preto, že skôr ako my pochopili, že sexuálnu orientáciu si človek nevyberá a preto následná diskriminácia osôb inak orientovaných ako 94% populácie, nie je ani v súlade s princípmi Európskeho spoločenstva, Rezolúcie o rešpektovaní ľudských práv v Európskej únii z 17.9.1996, v zmysle ktorej je neprijateľný „akýkoľvek druh diskriminácie, založený na rase, farbe pokožky, etnickom pôvode, pohlaví, sexuálnej orientácii, jazyku, vierovyznaní a politickom zmýšľaní“ [bod 78 časti "rovnaké zaobchádzanie"]. Naša ústava v čl.12 ods.2 na antidiskrimináciu založenú na sexuálnej orientácií stále ešte nepamätá. Tam by sa malo začať. Následne by bolo potrebné právne upraviť existenciu registrovaného partnerstva v najpálčivejších oblastiach (dedičské práva, rodinné vzťahy, práva a povinnosti vyplývajúce z titulu spoločného bývania, vyživovacia povinnosť...), tak, aby bolo registrovanému partnerovi zaručené obdobné postavenie ako má manžel(ka). Súčasný právny stav, ktorý takýchto partnerov pri spolužití znevýhodňuje, nie je uspokojivý, a to nielen napr. ohľadne dedenia.

Pozostalý životný homosexuálny partner môže dediť len z titulu závetu, alebo ak zosnulý partner nemal potomkov, prípadne aj manžela, môže spolu s rodičmi dediť v 2. skupine resp. v 3. skupine spolu s jeho súrodencami (poradiu dedenia zo zákona sa budeme venovať v ďalších častiach poradne) za predpokladu, že so zosnulým žil min. 1 rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a staral sa o spoločnú domácnosť, alebo bol na zosnulého odkázaný výživou. Takéto postavenie je však potrebné dokazovať. Z praxe viem, že to môže viesť k špekulatívnym riešeniam majetkového problému prostredníctvom tretích krajín, čo je v konečnom dôsledku pre Slovenské republiku nevýhodné. Aj preto by mala mať motiváciu tento stav zmeniť a legislatívne upraviť.

Je stanovený termín do kedy sa musí začať dedičské konanie a ako dlho môže trvať?
Nie je stanovený termín, do kedy sa musí začať, ale zvyčajne notár – súdny komisár získa poverenie súdu v rozmedzí pár týždňov od úmrtia, takže  pozostalí sú na prvé pojednávanie volaní do 1a1/2 až 2 mesiacov. Trvanie dedičského konania ako každého civilného konania nemá konkrétnu lehotu, avšak stimulom notára  k rýchlosti prejednania veci môže byť právo súdu odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Sú rozdiely administratívne alebo v poplatkoch pri dedení v rámci Slovenska a dedením zo zahraničia?
Výrazné administratívne rozdiely nie sú, ale odmena notára v zahraničí pri prejednávaní dedičstva je zväčša výrazne vyššia. Ak zanechá poručiteľ majetok aj na Slovensku aj v zahraničí, konanie to neúmerne predlžuje (niekoľkoročné konanie nie je výnimkou) a samozrejme aj „predražuje“.

Ja by som chcel vedieť ako je to s poplatkami pri dedičskom konaní, koľko čo stojí, komu sa platí.

V súvislosti s dedičským konaním sa platí súdny poplatok a odmena notára ako súdneho komisára, percentuálne v závislosti od výšky všeobecnej ceny majetku poručiteľa. Jej výška môže byť zhodne potvrdená účastníkmi konania, alebo ak má notár pochybnosti, príp. sú tvrdenia účastníkov rozdielne, zisťuje sa hodnota majetku znaleckým dokazovaním. Súdny poplatok sa pohybuje od 6,50€ po 165,50 €. Pri hodnote dedičstva do 3.319 € predstavuje súdny poplatok 6,50 eura, pri vyššej hodnote do 9.958 € predstavuje 16,50 € a nad túto sumu sa platí súdny poplatok vo výške 0,2% z dedičstva, ale maximálne 165,50 €. Odmena notára predstavuje väčšiu položku, minimum je 23€ a pohybuje sa od 2% z hodnoty majetku poručiteľa (toto percento klesá s narastajúcou hodnotou majetku) po 0,2% z hodnoty dedičstva, maximum je 1.327,60€. Súd môže odmenu notára aj zvýšiť (max. o 50%), ak úkony notára boli mimoriadne obtiažne alebo časovo náročné. Navyše notár - súdny komisár má popri odmene aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára a správcu dedičstva ( cestovné a telekomunikačné výdavky, zaplatená odmena za znalecký posudok, preklad, odpis, odmena a náhrada hotových výdavkov Notárskej komory Slovenskej republiky za prístup do Centrálneho informačného systému, poštovné, poplatky peňažných ústavov súvisiace so zisťovaním zostatku na účtoch poručiteľa a iné) a náhradu za stratu času. Uvedené trovy uhrádza každý dedič podľa pomeru nadobudnutého dedičstva k prejednávanému dedičstvu.

Jana Martinková a jej kancelária Advocatus Martinková s.r.o. poskytuje komplexné právne služby takmer vo všetkých oblastiach práva, spolupracuje s najvýznamnejšími svetovými advokátskymi spoločnosťami, najmä so Skadden, Arps, Slate, Meagher & Flom (Europe) LLP. Jej odborné články a stanoviská preberajú aj zahraničné inštitúcie, ako anglický inštitút PSIRU- University of Greenwich, London, ktorý prevzal článok o zisku pre zdravotné poisťovne a jeho dosahu na medzinárodné arbitráže.