Ako urobiť nenapadnuteľný závet a Rozvod s nezvestným

OTÁZKA: Aký je postup pri spisovaní závetu, aké náležitosti musí spĺňať?

Čo sa týka formálnych náležitostí závetu, na jeho platnosť sa vyžaduje nasledovné:
Poručiteľom musí byť len jedna fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony (spoločný závet je neplatný), musí byť urobený písomne (vlastnoručne alebo v inej písomnej forme) , slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, na záver musí byť datovaný (deň, mesiac, rok) a podpísaný (platný je len text, ktorý je nad podpisom). Vlastnoručný závet musí napísať poručiteľ celý vlastnou rukou, podpis musí byť identifikovateľný ako vlastnoručný, pri vlastnoručnom závete svedkovia nie sú potrební. Závet v inej písomnej forme (nie vlastnou rukou) musí byť podpísaný poručiteľom za účasti 2 súčasne prítomných svedkov (nemôžu to byť osoby, ktoré sú ako závetní dedičia uvedení v závete), ktorí svojimi podpismi potvrdia, že poručiteľ pred nimi prehlásil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Závet poručiteľa, ktorý nemôže čítať alebo písať, vyžaduje prítomnosť troch súčasne prítomných svedkov. Musí v ňom byť navyše uvedené, že poručiteľ nevie čítať alebo písať, musí obsahovať meno svedka, ktorý závet nahlas prečítal a ako poručiteľ prejavil, resp. potvrdil, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu. Prítomní svedkovia  musia závet podpísať. Pisateľ a čitateľ závetu môže byť z radov svedkov, nesmie však ísť o totožnú osobu. Podobne sa postupuje, ak je poručiteľ nevidomý alebo nepočujúci. Závet môže byť spísaný aj vo forme notárskej zápisnice. Uvedená forma je povinná, ak je poručiteľ neplnoletý ale starší ako 15 rokov.

K obsahovým náležitostiam závetu patrí: ustanovenie dedičov, prípadne označenie ich podielov, resp. vecí a práv, ktoré im majú pripadnúť. Treba pamäť, že maloletí potomkovia ako neopomenuteľní dedičia musia v závete figurovať a musia dostať aspoň ich zákonný dedičský podiel a plnoletí aspoň polovicu ich zákonného dedičského podielu, ak nedošlo k ich vydedeniu. To býva najslabším miestom pri tvorbe závetu. Ostatní dedičia, ktorí by dedili zo zákona, ak by nebolo závetu, nemusia dostať nič. Obsahom závetu môže byť aj zriadenie vecného bremena alebo nadácie. Aby sa závet „nestratil“ možno ho uložiť notárovi do úschovy (poplatok cca 26,56€). V dôsledku tejto úschovy bude závet evidovaný v centrálnom registri závetov, a tak v prípade smrti poručiteľa sa nemôže stať, že by sa na závet „pozabudlo“. 

OTÁZKA: Chcela by som sa  opýtať ako súd postupuje v rozvodovom konaní, ak je jeden z manželov cudzinec a je nezvestný. Ďakujem.

Vzhľadom k tomu, že v EU sa uzatvára asi 13% „medzinárodných“ manželstiev, rastie i snaha EK o zjednotenie pravidiel pri rozvodoch manželstiev s medzinárodným prvkom. Keďže Slovensko zatiaľ nepatrí medzi krajiny, ktoré by sa k tomuto zámeru chceli pripojiť, nebudem sa týmto úvahám v odpovedi bližšie venovať.

Vychádzajúc zo stručnej konkretizácie čitateľky budeme prezumovať, že čitateľka je občiankou SR, žije v SR a manžel je príslušníkom iného štátu. V zmysle zákona o medzinárodnom práve súkromnom  a procesnom  bude o rozvode takéhoto manželstva rozhodovať slovenský okresný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, za predpokladu, že v obvode tohto súdu v čase podania návrhu žije aspoň jeden z manželov. Ak tieto kumulatívne podmienky splnené nie sú, príslušný je súd,  v obvode ktorého má odporca bydlisko, ak ho nemá, príslušný je súd v obvode ktorého sa odporca zdržuje (išlo by pravdepodobne o súd iného štátu).

V našom prípade nezvestného cudzinca – odporcu takýto súd pravdepodobne nebude možné určiť, vtedy bude príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko navrhovateľ, teda čitateľka. Na tento súd  podá navrhovateľka návrh na rozvod. Súd sa prvotne vysporiada so svojou príslušnosťou. Konanie na slovenskom súde sa bude spravovať slovenským právnym poriadkom. Návrh na začatie konania o rozvod doručuje súd odporcovi do vlastných rúk. Keďže navrhovateľke a teda ani súdu by pobyt odporcu, resp. adresa na ktorej sa zdržiava, nebol známy, musel by súd v rámci inštitútu dožiadania  (prostredníctvom ministerstva spravodlivosti, resp. zastupiteľského úradu SR ) zisťovať pobyt odporcu a pokúšať sa o doručenie návrhu.

Ak sa doručenie v cudzine nepodarí ani prostredníctvom dožiadaného orgánu ( okolnosť neznámeho pobytu účastníka bude preukázaná), resp. doručenie písomnosti v cudzine by bolo spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, súd je oprávnený odporcovi  ustanoviť opatrovníka. Ten ho bude zastupovať v priebehu celého rozvodového konania, vrátane doručovania písomností. Súd, ktorý rozhodoval o rozvode, je príslušný aj na prejednanie veci ohľadne vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Ak sú však čitateľke známe okolnosti, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že nezvestná osoba – manžel nežije, mohla by podať na slovenský súd návrh, aby bol jej manžel vyhlásený za mŕtveho podľa slovenského hmotného práva s právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Slovenskej republike a pre majetok tu ležiaci. V prípade existencie podmienok pre vyhlásenie nezvestnej osoby za mŕtvu, by súd ustanovil takejto osobe taktiež opatrovníka. Po vyhlásení manžela za mŕtveho by manželstvo zaniklo a ďalším krokom by bolo prejednanie dedičstva.