Presunúť na hlavný obsah

Keď sú ženy neverné...

Feminity

V poslednom čase mi volávajú kamarátky, ktoré fungujú v dlhoročných vzťahoch tak úžasne dokonalých, že im ich závidel každý v ich okolí. Dôvodom telefonátov však nie je pozývanie na kávičku, kde témou číslo jeden bude ich záujem o to, čo mám nové, ale zverenie krutej pravdy, že bojujú v neúprosnej vojne zvanej ,,vzťahová kríza". Väčšina z nich uvádza ako dôvod ,,citové ochladnutie"...

Bližšie kamarátky väčšinou nakoniec zo seba vysypú pravdu a spomenú nového kolegu, zaujímavého kamaráta, sexi chlapíka v posilke, jednoducho niekoho tretieho. A tak vo väčšine prípadov pôvodné citové ochladnutie vyústi do nevery.

Aj keď sa ich zo všetkých síl snažím pochopiť, niekedy sa skrátka nedokážem ubrániť myšlienke, prečo tak jednoducho zničia  vzťah, ktorý budovali niekoľko rokov. A to len kvôli osobe, s ktorou sa stretli párkrát. Žiadna záruka iba obrovský risk. Rozumiem prípadom, keď si ženy hľadajú útočisko u niekoho ďalšieho, pretože ich partner pije, zanedbáva ich alebo v horších prípadoch aj fyzicky napáda. Je kopec ďalších dôvodov pri ktorých si spoločne s ňou na toho grázla zanadávam, otvoríme fľašku vína, ,,vytuningujeme" sa a nahodené ideme žúrovať do najvychytenejšieho baru v meste.

Lenže musím konštatovať, že ja osobne poznám minimálne dva prípady, v ktorých sú ženy neverné fantastickým chlapom. Keď ešte donedávna obe moje kamarátky menili naše dialógy na monológy o tom aký je ich priateľ dokonalý, budili vo mne akúsi nádej, že láska ,,až kým nás smrť nerozdelí“ naozaj existuje. Vyhýbali sa babským jazdám, nákupom, vytiahnuť ich niekam na kávu  mi pripadalo nemožné. Všetok svoj voľný čas sa snažili tráviť so svojim miláčikom.  O to väčšie prekvapenie bol pre mňa fakt, že stačil jeden večer strávený v prítomnosti iného muža na to, aby dokázala bez výčitiek nasadiť parohy.

Ten muž bol okúzľujúci, inteligentný a navyše veľmi zábavný. To stačilo na to, aby jej dokázal poblázniť hlavu natoľko, že jej súčasný a ešte donedávna dokonalý partner sa zmenil na hlupáka bez štipky galantnosti. Nekonečné telefonáty, spoločné prechádzky, večere a nakoniec dlhodobo trvajúci  a samozrejme utajený románik. To je výsledok prvej veľkej a dlhoročnej lásky.

Ďalšia kamarátka melancholicky spomína ako sa na spoločnej romantickej dovolenke nielen zasnúbila ale najmä stretla s plážovým ,,inžinierom", s ktorým trávila každý deň na pláži, kým sa jej priateľ dostával z alergickej reakcie na miestne jedlo. Rok sa z jeho ,,brušného radiátora"  nevie spamätať a po nekončiacich telefonátoch a miliónoch vymenených smsiek, sa z nej stáva hotový stratég, ktorý plánuje ako presvedčiť priateľa, aby aj tento rok zvolili tú istú destináciu. Veď tam bolo tak krásne.

A kým s ňou sedím na káve, kde hlavnou témou je ,,jej plavčík“, uvažujem na tým, čo sa stalo, že tak neskutočne zamilovaná ženská, ktorá sa aj napriek toľkým rokom prezentovala ako najzamilovanejšia žena pod slnkom, zrazu sedí s mobilom v ruke a ako puberťáčka neustále kontroluje, či jej pán úžasný odpísal.
Trošku sklamaná  z toho, že dokonalý vzťah nejestvuje, rozmýšľam nad tým, čo jej na tieto novinky povedať. Na jednej strane predo mnou sedí ženská s očami rozžiarenými od bláznivého zaľúbenia, na strane druhej žena, ktorá nedokáže opustiť muža, ktorý jej tento plamienok v očiach udržiaval donedávna. Taktiež mi hlavou vŕta otázka, prečo je v dnešných partnerských vzťahoch nevera, tak často vyskytujúcim sa problémom?

Teória s ktorou prišli vedci z nemeckého Göttingenu poskytuje celkom zaujímavé vysvetlenie. Výsledok ich štúdií uvádza, že  hlavnou príčinou nevery je nespokojnosť s kvalitou mileneckého alebo manželského vzťahu. V rámci svojho výskumu vyspovedali stovku neverných mužov a žien z ktorých 84% mužov a tri zo štyroch žien priznali, že dôvodom ich nevery je predovšetkým fakt, že v ich súčasnom partnerskom vzťahu nie sú uspokojené ich sexuálne nároky.
To znamená, že najčastejším dôvodom nevery je práve nespokojnosť v ich súčasnom vzťahu. Ešte známejšia je ale teória, ktorá hovorí, že muži majú neveru v génoch a ženy sú neverné najmä vtedy, ak im vo vzťahu niečo chýba... Nevyznieva to však v oboch prípadoch trochu alibisticky?