Čo vám hrozí ak spíte málo či veľa?
V živote človeka sa 24 hodín delí na spánok, ktorý mu dodáva energiu, a pracovný deň, ktorý mu ju odčerpáva. Tak ako potrebujeme jesť, potrebujeme spať a faktom je, že spánku venujeme až tretinu svojho života. Niektorí jeho význam podceňujú a doprajú si ho len pomenej. Spánok je však pre ľudský organizmus nevyhnutný, pretože podporuje viaceré fyziologické a psychologické funkcie.
zdravie,spanok,rady,tipy,triky,zdravie a diety,isifa,
Spánok podporuje rast, obnovu tkanív, regeneráciu pamäte či schopnosť učiť sa. Najmä v mladosti sa podieľa na celkovom vývine mozgu. S jeho nedostatkom súvisí viacero problémov, ako znižovanie imunity, riziko vzniku cukrovky a nárastu váhy. Najčastejšie sa s jeho absenciou spája podráždenosť, zmeny nálady, poruchy pamäte a koncentrácie. Dochádza k narušeniu tvorby hormónov, s čím súvisí napríklad nepravidelná menštruácia či porucha erekcie. Tými vážnejšími poruchami, ktoré nedostatok spánku vyvoláva, sú zvýšený krvný tlak, poruchy imunity alebo poruchy srdcového rytmu ako búšenie, návaly či krátke zastavenia srdca.
Výskumy ukazujú, že nedostatok spánku môže vplývať na nárast telesnej hmotnosti a riziko vzniku cukrovky u človeka. Riziko obezity spočíva v tom, že ľudia s nedostatkom spánku majú zvýšenú chuť na energeticky bohaté jedlá s vysokým obsahom sacharidov. Menej spánku sa rovná aj viac času na jedenie a pitie a rovnako takíto ľudia vydávajú menej energie, pretože sú menej telesne aktívni. Je teda logické, že človek, ktorému po takomto krátkom spánku viac chutí a menej sa hýbe, priberá.
Ani opačný extrém, teda vyspávanie do aleluja, vám nezabezpečí, že budete zdraví ako rybička. Existujú totiž dôkazy, že ľudia, ktorí pravidelne spávajú menej ako šesť hodín alebo viac ako osem, trpia podobnými problémami. Ako teda nájsť tu správnu hranicu? Potreba spánku je geneticky daná. Jeho dĺžka závisí od rôznych činiteľov, najmä od veku, ale aj od zdravotného stavu. Počet hodín, ktorý si máte povinne odkrútiť v posteli ponorení do spánku, sa nedá predpísať hromadne.
Názory odborníkov sa rozchádzajú. Jedny tvrdia, že človeku stačia 3-4 hodiny spánku, podľa iných má menej ako sedem hodín nepretržitého spánku negatívny vplyv na mozog aj telo. Určite ste zo svojho okolia vypozorovali, že niekomu stačí šesť hodín, niekto sa dokáže postaviť z postele po až po deviatich hodinách. A práve deväť hodín je podľa niektorých odborníkov maximum, ktoré by sa nemalo prekročiť. Človek, ktorý spí dlhšie, sa po prebudení môže cítiť paradoxne unavenejší ako človek, ktorý spí o polhodinku menej, ako je fyziologický priemer. Ten je podľa nich u dospelého človeka 7,5 hodiny.
Samozrejme, nie len doba dĺžka spánku, ale najmä jeho kvalita sa podpisuje pod naše zdravie. Aby sa vám dobre spalo, skúste sa držať nasledovných rád:
* Šesť hodín pred spaním nepite povzbudzujúce nápoje (káva, čaj, malinovky s obsahom kofeínu).
* Aspoň 2 hodiny pred spaním nefajčite a nepite alkohol.
* Cvičenie spánok zlepšuje, ale necvičte tesne pred zaľahnutím do postele
* Zvyknite si vstávať vždy v tú istú hodinu, a to aj cez víkend.
* Vyhýbajte sa spánku v priebehu dňa
* Dajte si pred spaním teplý kúpeľ
* Vyhnite sa ťažkým jedlám a doprajte si len ľahkú večeru
* Spánok podporuje aj teplé mlieko s medom
* Nelíhajte si do postele, ak nie ste ospalí
* Ak sa ospalosť po zaľahnutí stratí, radšej vstaňte a nájdite si nejakú nenáročnú činnosť
* V posteli len spite. Nepracujte, netelefonujete, nejedzte v nej a pod.
