Dennik Miss z Art Film Festu
Sedím na balkóne, slnko pomaly zapadá, zelené stromy šumia a nech je toto klišé dokonalé, aj operenci spievajú. Deň bol krátky aj dlhý, ako by povedal Einstein, a pre mňa sa kľúčovou udalosťou stalo 119 minút strávených v kine. Málokedy ma nejaká snímka ovplyvní tak, že ešte dlho po odchode od plátna uvažujem nad jej myšlienkami, ale Oskarom ocenený film režisérky Susanne Bier to dokázal.
6, Michaela Wzošová
Ak ste niekedy navštevovali základnú školu, určite ste už počuli o Darwinovej evolučnej teórii ktorá za tvorcu súčasnej biodiverzity pokladá prírodný výber. Nemusíme súhlasiť s celým jej obsahom, ale je značné, že tá časť, ktorá hovorí o prežití najschopnejších jedincov sa poprieť nedá. Príroda je krutá a dáva prednosť lepšie pripraveným. Ale čo my – ľudia? Patríme na základe Darwinovho evolucionizmu tiež do prírody?
Zdatnejší prežije. To nemôžeme poprieť. V prírode je zdatnosť určená schopnosťou koristi uniknúť pred predátorom a rovnako schopnosťou dravca uloviť korisť. Dlhé pazúry, ostré tesáky, rýchle nohy. Kto ich nemá, zomiera. Ľudský tvor už ale dávno nie je súčasťou prirodzeného potravového reťazca a aj tieto atribúty podmieňujúce život v prírode mu chýbajú.
Ak sa chceme pokladať za ľudí, tvrdenie o prežití najschopnejších stráca vo svojom pôvodnom znení na význame, pretože pokiaľ žijeme podľa morálnych zásad, ktoré v konečnom dôsledku robia ľudí ľuďmi, logika evolucionizmu pre náš druh nedáva zmysel. A my sa za ľudí pokladáme.
Za dlhé roky sme sa naučili žiť podľa mnohých pravidiel, ktoré, ako tvrdí Freud, zosobňujú jednu z našich troch častí. Túto konkrétnu nazýva super egom, ktoré v nás reprezentuje spoločnosť a jej zásady. Bráni nám ubližovať, kradnúť, predbiehať sa v rade, zabiť... Ak ľudskosť chápeme ako súbor takýchto morálnych zásad, je to práve naše super ego, ktoré nás odlišuje od zvierat a podmieňuje význam slova človek. Ale pomáha nám táto cnosť prežiť?
Ako sa hovorí, „stádo vede vúl“. Spomínate si na svoje školské časy? Nestáli snáď na vrchole pyramídy práve tí, ktorí morálne zásady popierali a nerešpektovali? A čo kolonizácia? Diktatúra? Gangy v uliciach? Vojny? Nie sú práve toto príklady absencie ľudskosti a nadbytku agresívneho uplatňovania moci podobným spôsobom ako v ríši zvierat? Sme snáď skutočne len zvery, ktoré pazúry a tesáky vymenili za zbrane?
Presne tieto a ďalšie otázky ma začali prenasledovať vďaka filmu Lepší svet. Možno je pravdou, že ich riešenie je len ďalšou kvadratúrou kruhu, no napriek tomu je úvaha nad nimi prospešná ako pre jednotlivca, tak napokon pre celé ľudstvo. Mnohé skúsenosti mi na poslednú otázku našepkávajú odpovedať kladne, ale ja aj tak verím, že väčšina z nás je stále ľudská a že tí niekoľkí mocní, ktorí ovládajú tento svet, nás bezhraničnými bojmi o moc nedovedú napokon k zániku. Ostáva nám nádej a viera.
Ak dáte Art Film Festu šancu, dokáže Vám ponúknuť viac než len zábavu.
