Rodič ako vzor alebo kamarát?
Na jednej strane dnes ľudia krútia hlavou nad následkami liberálnej výchovy a „drzosťou“ niektorých detí, na druhej strane sa diskutuje o zákonoch zakazujúcich detské tresty typu buchnutie po zadočku. Ako mnoho vecí po nežnej revolúcii, aj výchova detí na Slovensku sa mení. Pôvodná prehnaná prísnosť postupne povoľuje a rodičia sa snažia vychovávať svojich potomkov s omnoho väčším množstvom tolerancie a lásky. Mnohí sa nechávajú inšpirovať na západom. Liberálna výchova sa však taktiež môže ľahko vymknúť kontrole. Nič vám pri tom nezaručí, že vás deti budú mať radšej alebo že s vami budú chcieť tráviť viac času.
Detská letná kolekcia Marks & Spencer
Prechod od prísnej rakúsko-uhorskej výchovy k liberálnej západoeurópskej a jeho dopad na rodinné vzťahy je jednou z tém, ktorým sa spolu so psychologičkou Ivetou Šrámkovou venuje tradičná značka Zlaté. Zaradila ju do projektu Zlaté chvíle, ktorého cieľom je zamyslieť sa nad tým, akým spôsobom trávime čas s našimi blízkymi a ako sa tieto spoločné chvíle menia v modernej hektickej dobe.
Tradičné fungovanie v našich rodinách bolo dlho ako vystrihnuté z medzivojnových filmových skvostov našej kinematografie, kde veľká väčšina rodičov vystupovala značne autoritatívne. Vzťah medzi rodičmi a deťmi v podstate pozostával z príkazov, zákazov, počúvania a plnenia úloh. Nie sú pochybnosti o tom, že rodičia boli pevným vzorom svojim deťom. Tie k nim vzhliadali a cítili k nim patričný rešpekt. Zároveň sa však časom preukázalo, že prílišné tresty zrážajú deťom sebavedomie a navádzajú pocity menejcennosti.
„Niekedy sa pozriem na moju maminku a až ma trochu zamrzí, ako veľmi jej chýba sebavedomie. Ako nám nedeľný obed servíruje dopredu s tým, že sa jej to veľmi nepodarilo. Keď potom vidím dedka, ktorý doma držal pevnú ruku, a dodnes je schopný jej vynadať, že sú jeho zemiaky príliš horúce, viem, kde to pramení. Ja by som si v takej situácii zaťukala na čelo, alebo povedala svojmu otcovi, že si nabudúce môže uvariť sám,“ hovorí 25-ročná Petra z Ružomberka.
Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa javila výchova detí v bežnej slovenskej rodine ako vysoko autoritatívna. Mnohí rodičia, ktorí boli takto vychovávaní, sa zaprisahali, že oni na svoje deti kričať nebudú, nebudú im ani prikazovať, ani ich trestať. Onedlho sa samozrejme pristihnú, že sa k vlastným deťom správajú úplne rovnako, ako ich rodičia kedysi k nim. Niekedy samozrejme reagujú úplne opačne a prísnosť nahradia totálnym protipólom – voľnou výchovou bez pravidiel. Myslia si, že deti ich tak budú mať radšej.
„Nejaké pravidlá sme doma mali, avšak väčšina rozhodnutí bola odmalička na mne,“ spomína 28-ročná Veronika Prešova a pokračuje: „až mi niekedy napadlo, či našim na mne vôbec záleží. Vybrala som si sama koníčky, gymnázium, cudzie jazyky aj budúce povolanie. Viem, že som teraz maximálne samostatná, ale ako malej mi chýbalo trochu viac podpory zo strany rodičov. Ani dnes si s rodičmi nie sme príliš blízki.“
Veľa záleží na povahe dieťaťa, je ale pravdepodobné, že pokiaľ nevidí vzory vo svojich rodičoch, začne ich hľadať inde. Napríklad v partii kamarátov. A náležite s nimi začne tráviť aj väčšinu voľného času. Prípadne sa z neho môže skôr stať tápajúce indivíduum, ktoré hľadá samé seba, ako sebavedomá osobnosť. Istotu potom nebude mať dieťa ani vo svojich citoch k rodine.
„Veľmi často sa v poradni stýkame s problémom nevymedzenia hraníc“, hovorí MUDr. Iveta Šrámková, psychologička Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Malackách. „Príde malý tyran, ktorý nevie, ako sa má správať. Babička tam funguje ako hlavný člen, je to obrovská rodina, kde existuje iba chaos. Preto je také dieťa chaotické a správa sa tak.“
Pritom podpora sebavedomia a nezávislosti detí je jedným z hlavných argumentov zástancov voľnej výchovy. Je však nutné nájsť hranici medzi snahou dať dieťaťu priestor k sebarealizácii alebo brať do úvahy jeho názory a úplnú voľnosť. Na to nemusí byť malé dieťa ani pripravené.
„Pokiaľ môjmu dieťaťu nechutí brokolica ani po tom, čo ju trikrát ochutná, nebudem ho nútiť. Rovnako tak nech si spokojne vyberie, či chce práve nosiť tričko s krtkom alebo káčerom. Keď ale vidím cudzie deti, ako ležia v obchode na zemi, kričia na celý priestor a kopú okolo seba, nemyslím si, že svojim rodičom, ktorí stoja obďaleč a čakajú, kým sa deti upokoja, vyjadrujú vďaku a lásku za voľný štýl výchovy,“ stojí si za svojim názorom Karin z Piešťan.
V útlom veku je určite dôležité budovanie autority rodiča, časom, keď ale dieťa vyrastie a je na to pripravené, je možné postupne prechádzať do role kamaráta a rovnocenného partnera. Deti dnes dospievajú omnoho skôr, ako to bolo pred 20 rokmi. A je potrebné s tým počítať.
Michaela z Nových Zámkov popisuje svoj vzťah s maminkou: „sme skôr už kamarátky ako dcéra s matkou. Aj keď naši práve prechádzajú určitou manželskou krízou, mamina vie, že sa na mňa môže kedykoľvek obrátiť a u mňa je to rovnaké. Nikdy by mi nenapadlo sa hanbiť, že ideme spolu nakupovať alebo napríklad do kina. Asi som si touto pubertálnou fázou prešla rýchlejšie ako ostatní, ale myslím si, že je to hlavne tým, že som vždy mohla za maminou s čímkoľvek prísť a spýtať sa na radu.“
Niektoré slovenské rodiny považujú liberálnu výchovu za niečo, čo by z ich detí urobilo v očiach verejnosti len nevychovaných pankhartov a tak sa jej boja a radšej sa jej úplne vyhýbajú. Iní zas privoňali k voľnejšiemu prístupu a dávajú deťom väčšiu slobodu, až by sa dalo povedať, že si môžu robiť, čo chcú. Každé dieťa je však iné a najväčšou chybou by bolo nahádzať všetky do rovnakého neposlušného vreca a snažiť sa získať ich lásku overenými metódami.
„Hovorí sa, že na rodičovstvo nie je nikto dopredu pripravený, „ zamýšľa sa nad problémom výchovných postupov MUDr. Iveta Šrámková. „Každé dieťa je iné. Môžeme ho prirovnať k nákupnému vozíku. Jeden ide ľahko, bez problémov sa mu točia kolieska, nechá sa riadiť, viesť. Stáva sa nám však, že prídeme do obchodu a už pred vchodom sa na nás mračí nepriateľský vozík. Kolieska sa mu zadrhávajú, sústavne naráža do regálov, zhadzuje veci stojace v ceste. Máme obrovské problémy s jeho ovládaním a riadením. Rodičia nesmú zabúdať na svoju kompetenciu a mať odvahu vystupovať voči dieťaťu ako skúsenejší a zrelší.“
Navzdory tomu je možné jedno riešenie dopredu odporučiť. Pokiaľ chcete zo svojho dieťaťa vychovať silnú osobnosť, majte ho radi. Znie to jednoducho, až naivne, ale je to tak. Deti potrebujú citové zázemie, bezpečie a intimitu. Dobrý domov je pre ne jedna z podmienok šťastného detstva a je taktiež najlepším základom pre formovanie osobnosti dieťaťa. Doprajte deťom spoločné zlaté chvíle, ktoré si budú dlho pamätať, a verte, že ich potom nebudú mať nikdy dosť.
