SPOVEĎ: „Úplne ma ničil, ale ja som to nevidela“
Tridsaťsedemročná Michaela žila dlhých pätnásť rokov vo vzťahu, ktorý ju položil na úplné emocionálne dno. Zo začiatku si myslela, že všetko bude v poriadku, neskôr dúfala, že partnera zmení a nakoniec dostala strach od neho odísť.
Prenasledoval ma psychopat
„Už na začiatku toho vzťahu, keď som bola ešte dosť mladá, mi celá moja rodina hovorila, aby som sa s ním rozišla a aby som si ho nebrala. Vraj to zle dopadne a nie je to dobrý muž. Ale ja som bola zaslepená a nikomu som neverila. Vydala som sa a otehotnela som. Po svadbe sa mi manžel začal ľútostivo sťažovať, ako ho moja rodina nenávidí a ako sú všetci proti nemu. Tak som s nimi prestala komunikovať aj ja,“ začína svoj príbeh Michaela.
Manžel ju najprv odtrhol od rodiny a postupne začal pridávať ďalšie kroky. „Keď som chcela ísť na kávu s kamarátkou, povedal mi, aby som ostala doma, veď budeme predsa spolu. Keď som sa už naozaj chystala von, tak ma začal citovo vydierať, že ho nechám samého, že on celý deň drie, aby nás uživil, keď som na materskej a ja ho takto opustím. Tak som nakoniec prišla aj o všetky kamarátky, lebo som s nimi postupne úplne prerušila kontakt.“
Keď stratila všetkých ľudí, prišiel čas na peniaze. „Bola som na materskej a dostávala som veľmi málo peňazí. Keď som si nejaké pýtala od manžela, tak mi zrazu nechcel dať. Vraj on tvrdo pracuje a ja si nemám čo kupovať handry. A nakoniec mi zobral aj moju materskú. Že on bude hospodáriť. Tešila som sa, kedy sa vrátim do práce, ale keď mi končila materská, nahováral ma, aby som ostala doma. Vraj je to pre moje dobro a pre dobro nášho dieťaťa. Že on nás uživí a ja sa mám postarať o výchovu a o domácnosť.“
„Potom to celé prešlo do úplného ponižovania. Niekam sme išli a on nemal hanbu ma pred ľuďmi uraziť. Narážal na moje telo, no moju inteligenciu, na všetko, čím ma mohol najviac uraziť. Začal ma presviedčať, že bez neho by som bola nikto, že len vďaka nemu mám taký život, aký mám. Urážky postupne narastali a čím ďalej, tým viac na mňa kričal. Nemohla som nikam ísť, lebo keby som niekde išla, tak by som bola nevďačná. Nemohla som sa baviť s nikým z rodiny, lebo predsa oni boli tí, ktorí mi podľa neho ublížili.“
„Bola som úplne odtrhnutá od sveta, bez peňazí, bez štipky hrdosti, bez ľudí, o ktorých by som sa mohla oprieť. A zrazu prišla prvá facka. Lebo som sa vzoprela a chcela som ísť k rodičom. Dal mi facku a nakričal na mňa, že som nevďačná a sprostá. Neskôr ma zbil úplne. V tej dobe som už dávno chápala, že ma tyranizuje a psychicky ničí, dokonca už aj fyzicky. No zrazu nebola zaslepenosť tá, ktorá mi nedovolila od neho odísť, ale bol to strach,“ hovorí Michaela. Bála sa opustiť muža, s ktorým tak veľmi chcela byť, pretože nevedela, čo všetko je schopný jej urobiť.
Neskôr sa konečne rozhodla, že to urobí. „Povedala som mu, že sa chcem rozviesť. Ale on mi na to povedal, že ak to urobím, tak to veľmi oľutujem. A dal mi facku, aby som sa spamätala, že čo rozprávam. Raz, keď bol v práci, som utekala domov k rodičom a prosila ich, aby mi pomohli. Podali sme žiadosť o rozvod. Na súde mi zašepkal do ucha, že tak ľahko to neskončí. Aj po rozvode jeho tyrania pokračovala. Chcel mi vziať dieťa, vraj som narušená a neviem sa o neho postarať. Prenasledoval ma a vyhrážal sa mi. Nedokázala som sa ho zbaviť a bála som sa, či si ma niekde nenájde a neurobí mi niečo. Nedokázala som začať žiť svoj život, lebo som žila v každodennom strachu, že čo ak zase príde. Dnes je tomu už rok, čo som od neho odišla, ale ešte stále mám strach. Preto by som chcela poradiť všetkým ženám, ktorých partner ich chce odlúčiť od rodiny a presviedča ich, že len vďaka nemu môžu mať skvelý život, aby utekali čím skôr. Lebo po prvej facke nastúpi strach a už bude odchod ťažší.“
