Presunúť na hlavný obsah

SPOVEĎ MUŽA: „Život s úspešnejšou ženou? Asi to nedokážem“

Sex a vzťahy

Úspech sa v niektorých situáciách asi naozaj neodpúšťa. Tridsaťštyriročný Emil žije so ženou, ktorá toho v živote dokázala viac ako on. Dokáže sa s tým zmieriť? Alebo je v jeho mužskej podstate, že si musí k sebe nájsť slabšieho jedinca?

 

„Nikdy som neveril tým rečiam, že keď má muž úspešnejšiu ženu, tak s ňou nedokáže fungovať. Myslel som si, že by na ňu mal byť hrdý. Ale teraz sa to stalo aj mne a ja fakt netuším, či to dokážem spracovať,“ naznačil svoj problém.
 
„Ja nesedím doma na gauči, tiež pracujem, ale nedarí sa mi tak ako priateľke. Pri pohľade na ňu mám pocit, že už niekoľko rokov stojím na jednom mieste a nikde sa neposúvam. Pracujem na mieste, kde ma to kariérne veľmi posunúť nemôže, ale priznám sa, že nemám nejakú potrebu hľadať si lepšiu prácu. Proste mi to v podstate vyhovuje. Už pár rokov robím v tej istej firme na tom istom mieste,“ hovorí o sebe. 
 
O jeho priateľke sa nedá povedať, že by stagnovala na tom istom mieste: „Priateľka sa neustále posúva. Zamestná sa a keď cíti, že už sa ďalej prepracovať nemôže, tak si pohľadá inú prácu, kde môže kariérne ešte viac rásť. Stále hovorí, že nechce skysnúť v práci, kde nemôže nič dosiahnuť a že ona v živote niečo dosiahnuť chce. Nemôžem povedať, že by to bolo na úkor nášho vzťahu, pretože ona si dokáže tak zatriediť čas, že sa venuje aj práci, aj mne. Nejde teda o to, že by netrávila čas so mnou. Ide len o to, že je lepšia ako ja. A ja začínam mať pocit, že ja by som mal byť ten, ktorý bude domov nosiť peniaze, keď bude na materskej. A že ja by som mal byť ten, ktorý niečo znamená a vie sa o ženu a o deti postarať.“
 
„My ešte deti nemáme, ale rozmýšľam nad tým, že keď ich mať budeme, na akej úrovni budeme žiť. Pred takými dvomi mesiacmi som sa do toho aj pustil a chcel som si nájsť lepšiu prácu, ale nikde, kde som sa pýtal, nebolo voľné miesto. Nerozumiem, ako je možné, že priateľka si prácu nájde vždy. Veď nikde nikoho neprijímajú. Asi je fakt odo mňa lepšia,“ priznáva Emil.
 
Svojej priateľke nezávidí a ani jej nepraje nič zlé. Len by aj on chcel byť ten, na ktorého ona môže byť hrdá: „Mne vôbec nejde o to, aby ona nejakým spôsobom upadla. Mne len ide o to, aby som sa jej vyrovnal. Veď čo si ona musí myslieť pri pohľade na mňa? Podľa mňa si ma nemá vôbec za čo vážiť. Priznám sa, že som pár krát pomyslel na to, aké by to bolo, keby som mal ženu, ktorá si ma váži, teda takú, ktorá nie je odo mňa lepšia. Ja mám svoju priateľku naozaj úprimne rád, ale jej úspech ma niekedy priženie k myšlienkam na iné ženy.“
 
„Už som pochopil, prečo bývajú úspešnejšie ženy niekedy podvádzané. Muž proste potrebuje cítiť, že ho niekto obdivuje. A v čom ma môže obdivovať žena, ktorá má odo mňa navrch? Svoju priateľku som nepodviedol, ale niekedy na to myslím. A bojím sa, že to raz naozaj nezvládnem a že náš vzťah rozbije jej úspech. Budem sa snažiť, aby som sa dostal na jej úroveň, ale ak sa mi to nepodarí, neviem, ako dlho ešte vydržím byť ten menejcenný.“