Presunúť na hlavný obsah

Zrušil svadbu? Čo je za tým?

Feminity

Až kým nás smrť nerozdelí. Prísľub, ktorého sa niektorí jedinci zľaknú natoľko, že v poslednej chvíli pred plánovanou svadbou radšej zutekajú. Neraz však za vyhýbavým konaním stojí niečo celkom iné, než strach pred životným záväzkom.

 

Ak si myslíte, že k danému scenáru dochádza len vo filmoch, ste na veľkom omyle. Skúsenosti našich čitateliek sú toho jasným dôkazom. Nespokojná svokra, exekúcia na krku či odhalená nevera. I to bývajú časté príčiny „skratových“ jednaní nedávnych snúbencov.
 
Marta (28): „S Patrikom sme sa zasnúbili po ročnej známosti. Dátum svadby bol stanovený na máj minulého roku. Jedno sobotné ráno som sa zobudila skôr a ani neviem prečo, zamierila si to ku schránkam vybrať noviny a poštu. Prekvapilo ma asi tucet obálok s logami finančných inštitúcii a exekútorov. Nakoľko pochádzam s pomerne slušne zabezpečenej rodiny, ihneď mi bolo jasné, prečo môj miláčik na svadbe tak trvá.
 
Henrieta (46): „Dcéra mojej kolegyne zrušila svadbu dva týždne pred jej konaním. Zistila, že jej nastávajúci ju neustále podvádza. Odsťahovala sa zo spoločného bytu, no onedlho si neverníka i tak zobrala. Ani nie po dvoch rokoch sa kvôli opakovaným záletom z jeho strany rozviedli.
 
Lenka (30): „So svojou budúcou svokrou sme si od začiatku príliš nesadli. Nemusím preto ani veľmi hádať, prečo môj snúbenec svadbu zrušil. Hoci ma to spočiatku bolelo, dnes som šťastná. Žiť s mamičkiným maznáčikom nie je vonkoncom žiadna výhra!“
 
Simona (34): „Môj príbeh by mohol hravo konkurovať nemeckým romantickým filmom.  Pár týždňov pred svadbou som sa bláznivo zaľúbila do najväčšieho sukničkára v okolí. Ani vo sne by ma nenapadlo, že jeho city ku mne sú opätované. Svadbu som síce zrušiť nedokázala, no osud i tak zariadil, aby sme napokon skončili  spolu. Dnes je to už desať rokov, čo sme šťastne zosobášení, máme tri úžasné deti a môj exmanžel, toho času najlepší kamarát, si práve užíva s novou láskou medové týždne.“
 
Karolína (30): „Proti našej svadbe vehementne protestovala partnerova matka. Jednoducho prehlásila, že jej syn si nevyštudované dievča z dediny nevezme a tým sa pre ňu debata skončila.
 
Beáta (37): „Zažili sme toho veľa. Pochovali mojich rodičov, potratila som spoločné dieťatko a len vďaka nemu sa mi podarilo doštudovať. Napriek množstvu silných, spoločných momentov sme si pred oltárom „Áno“ nepovedali. Každý z nás má teraz svoj život, v kontakte sme len sporadicky, no ja ho stále istým spôsobom ľúbim. Niekedy však iba láska nestačí.“
 
Je láska skutočne tá najdôležitejšia?
 
V histórii ľudstva sa vo väčšine spoločností uzatvárajú skôr manželstvá z rozumu, než manželstvá z lásky. Naša spoločnosť je teda akousi výnimkou. Rovnako je to i s mnohoženstvom. Závery väčšiny výskumov sa nápadne zhodujú v poznatku, že manželstvo z rozumu, podopreté ekonomickými záujmami, je trvalejším zväzkom ako manželstvo uzatvorené „iba“ z citovej náklonnosti, vzájomných sympatií a lásky.