Presunúť na hlavný obsah

Pokrvní bratia a pokrvné sestry

Lifestyle

V kvapke krvi sa zrkadlia aj bolestné príbehy s dobrým koncom. Nedávno sa v historickej budove Slovenského národného divadla konal koncert Noc nádejí.

Organizovala ho Nadácia Venduly Svobodovej Kvapka nádeje pre detských pacientov s onkologickým ochorením krvi.

Nadácia Kvapka nádeje spája nielen deti s podobným osudom, s diagnózou krvného ochorenia, ale aj všetkých ľudí, ktorých sa takáto choroba nejako dotkla. Sú to samozrejme rodičia, súrodenci, príbuzní pacientov, ktorí im dávajú lásku, ale aj lekári, ktorí ich liečia či umelci, ktorí im dávajú radosť. Sú to priatelia, spolužiaci, kamaráti, ľudia, ktorí ich nejakým spôsobom spoznali a snažili sa ich povzbudiť.

Na koncerte nadácie Kvapka nádeje v SND sa mnohí osobne stretli. Podujatie malo atmosféru veľkej rodinnej slávnosti, na ktorej prevládala nádej, veselosť, optimizmus. Mnohí z účastníkov podujatia boli už zachránení, nad krutou diagnózou zvíťazili, od ich choroby uplynulo aj niekoľko rokov a ich život sa uberal cestou zdravých ľudí. Prišli im zaspievať českí aj slovenskí speváci, prišli aj lekári, ktorí im pomáhali.

Prostredie historickej budovy Národného divadla pridávalo podujatiu vznešenosti. Pomedzi hostí aj účinkujúcich pobehovala v zákulisí počas generálky Vendula Svobodová, ktorá je nielen tvárou nadácie Kvapka nádeje - to by mohol byť hocikto - ale ju aj vymyslela a sama ju prevádzkuje. Má na to plné právo a kredit: práve choroba krvi jej vzala malú dcérku Klárku. Dobre pozná úskalia tejto choroby, náročnosť liečby, náklady na liečenie, psychické problémy, ktoré ľudí v styku s touto diagnózou sprevádzajú.

Vendula Svobodová vkladá do nadácie svoje srdce, a to v celom projekte cítiť. Ľudia jej dôverujú a deti ju obľubujú. Vie sa im priblížiť, nepôsobí len niekde v pozadí, ale chodí priamo do nemocníc. Na slávnostnom večere bola samozrejme na javisku. Jej dramatické životné osudy, príslušnosť k českým celebritám, výskyt v bulvári môžu vzbudzovať u niektorých ľudí aj pochybnosti o Vendulinej serióznosti, ale práve činnosť v Kvapke nádeje ju očisťuje, ukazuje jej pravú tvár, tvár materskej a láskavej, bezprostrednej ženy, ktorá je zhodou okolností aj veľká kočka.

I to je výhodou, lebo tvár nadácie je teda pekná a na deti môže pôsobiť ako krásna dobrá víla. Máloktorá nadácia je taká poľudštená ako práve Kvapka nádeje. Cez Vendulu Svobodovú sa s nadáciou dá priamo hovoriť. A ona sa stará, aby sa dalo hovoriť aj s tými, ktorých sa najviac týka, s tými, ktorí sa vyliečili.

Mali sme možnosť stretnúť sa s pacientmi, ktorí sú na tom už dobre, s odborníkmi, ktorí im pomohli boj so smrťou vyhrať, spoznali sme zákulisie nadácie, ktorá chce byť čo najviac otvorená, aby jej verejnosť dôverovala a podporovala ju. Nadácia, ktorá sa ukazuje na javiskách nielen preto, aby sa pýšila výsledkami, ale aby vytvárala zázemie pre chorých i vyliečených, pre členov ich rodín, aby sa mali kde stretnúť, porozprávať, kde zjednotiť sily a udrieť proti zákernej diagnóze. Je to ten pevný bod, z ktorého možno pohnúť nielen zemeguľou, ale aj rakovinou. V nasledujúcich dňoch vám prinesieme aj dva skutočné príbehy zachránených detí, ktorým pomohla Kvapka nádeje.

Text: Helena Dvořáková pre Pravda magazín
Foto: Milan Krupčík