Andy Kraus, scenárista: Seriály robím pre divákov, nie pre kritikov

Nedávno sa začal jeho nový seriál Pod povrchom a obľubu divákov si získal aj Panelák, ktorý je na obrazovke už desiaty rok.

Má tvorba seriálov svoje zákonitosti?
Ak hovoríme o komerčných seriáloch, platí jediná zákonitosť: Napísať seriál, ktorý osloví čo najviac divákov. A väčšina divákov je nenáročná - chcú pri televízii relaxovať. Seriál teda musí byť viac oddychový a nesmie diváka zaťažovať. Ak aj rieši ťažké témy, musí mať buď dávku nadhľadu (Panelák), alebo emócie až "na hranu", aby diváka dostali (Pod povrchom).  A to všetko, samozrejme, treba nakrútiť v rámci rozpočtu, ktorý ponúka televízia a ktorý ovplyvňuje aj prácu scenáristu. Nemôžem si dovoliť napísať každý obraz v inom prostredí a vymyslieť si tridsať hlavných  postáv.

Nový seriál ste nazvali Pod povrchom -  akoby to bola istá provokácia – veď o seriáloch sa hovorí, vraj práve kĺžu po povrchu. Ako by ste obhájili tento žáner proti kritikom?
Nepíšem seriály pre kritikov, ale pre divákov. Názor kritikov mi, samozrejme, nie je ľahostajný, no nie je ani určujúci. Ak bude seriál komerčne úspešný, tak ma až tak netrápi, čo si o ňom myslí kritika. Snažím sa však tvoriť veci, ktoré nenáročného diváka potešia a toho náročného neurazia. Seriál Pod povrchom má ambície nájsť si svojich fanúšikov aj medzi náročnejšími divákmi.   

Ako sa vám darí čerpať stále nové podnety pre vašu tvorbu? "Donáša" vám tipy aj okolie či diváci?
Je to dar, ktorý má  určite veľa ľudí, len nedostali šancu, aby sa mohli prejaviť. 

Prečo majú ľudia radi seriály?
Ľudia majú radi dobré seriály. Ak sa im seriál nepáči, tak ho pozerať nebudú. Takže tu neexistuje určitý fenomén seriálu bez pridanej hodnoty. V seriáli si buď obľúbia niektoré postavy, alebo potrebujú svoju dávku emócií, prípadne humoru či napätia  - potrebujú "vypnúť". Je to individuálne. Každý ich miluje pre niečo iné a sú mnohí, ktorí ich z duše nenávidia.

Píšete postavy hercom na telo? Uchádzajú sa herci o vašu priazeň, aby ste pre nich niečo napísali?
Je to jednoduché.  Ak začnem  uvažovať nad postavou, vždy sa mi podvedome a spontánne vybaví herec, ktorý by ju mal hrať. Pri vymýšľaní Adama Vrbu sa mi napríklad v hlave objavil Marko Igonda. Niektorí herci sa uchádzajú o moju priazeň, ale nemá to vplyv na skutočnosť - že by sa mi pri dumaní o novej postave spontánne objavil v hlave práve ten herec.

Tisne sa vám do seriálov humor, ktorý je vám vlastný?
Iste. Niekedy je to humor prvoplánový, potom trochu náročnejší, čierny, občas sa hodí trochu irónie či sarkazmu a inokedy stačí len jemný nadhľad. 

Čo je pri vašej práci najťažšie? 
Že nemá konca... 

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu