Príbeh: Ten vzťah sa už nedal uhrať
| 12.09.2012 | |
Martina pochádzala z menšej dediny na východnom Slovensku, kde bolo trendom v dvadsiatke sa vydať, čo najrýchlejšie porodiť a potom už verne prežiť život až do smrti po boku svojho manžela.
Išlo to ako po masle
To prvé sa jej podarilo. "Celkom fajn sme si s Mišom rozumeli," hovorí Martina o začiatkoch svojho vzťahu so susedom Mišom. Ich rodiny sa poznali odmalička, Maťa s Mišom chodili spolu do školy. "No idylka, keď si predstavíte osemročné deti, ako spolu mieria do školy a potom zasadnú do spoločnej lavice," priblížila realitu, ktorá už bola minulosťou. Nič nenasvedčovalo tomu, že tento vzťah nebude klapať, že sa jedného dňa nevezmú. Bolo to také prirodzené ako dýchať. Veď všetci to tak robia. Najprv svadba, potom dieťa, a potom...
Bežné problémiky
Vzťah pokračoval ukážkovo aj po svadbe. Narodila sa im dcérka a dostavili sa problémy asi ako v každom bežnom manželstve. "Mne prekážalo, že Mišo chodil z práce neskoro. Neviem, čo tam mohol robiť. Iní muži utekali domov za dieťaťom a jemu akoby to bolo jedno. A potom, keď malá mala rok a pol, radila som mu, aby si s ňou išiel skladať kocky, jeho odpoveď bola: Ale mňa to nebaví. A čo si myslel, že mňa to baví? Jednoducho, nevedela som sa vyrovnať s tým, ako málo sa venuje nášmu dieťaťu A to sa tváril, že by chcel ešte jedno."
Už ho nemilujem
Jeden problémik sa nabaľoval na druhý. "Pristihla som sa pri tom, že ho už nemilujem," prezradila Martina. To už boli manželia tri roky. A zrazu nastala dilema. Ostať s Mišom len preto, že sa to tak má, že pri oltári sľúbila, že s ním bude v dobrom aj v zlom? "Toto nebolo dobré, ale ani zlé, v zmysle, že by som sa od neho odvrátila, ak by ostal na vozíku, alebo by ochorel. Nič sa nedialo, len sme si prestali rozumieť, odcudzili sme sa, nebolo cesty späť a ja som to jasne cítila," povedala Martina.
Nepatríme k sebe
"Môj život sa zmenil na divadlo. Kým bol Mišo v práci, bolo mi dobre, chvalabohu, z finančného hľadiska sme si mohli dovoliť, aby som nepracovala, takže sme čas trávili doma alebo na ihrisku, bola to "rozprávka"." Triasť sa začala vo chvíli, keď sa blížil Mišov príchod domov. "On ma samozrejme nebil, ale to, že si už nerozumieme a jeden druhému sa vyhýbame, z neho tak trčalo, že som sa toho desila. Každým pohľadom mi dával najavo, že už k sebe nepatríme. Myslím, že som už nemala ani na výber."
Príjemný šok
Najviac som sa obávala reakcie mojich rodičov, ktorých hoci milujem, no predsa len, sú to ľudia zo "starej školy". Bála som sa, že to nepochopia. Ich reakcia po tom, keď im oznámila, že sa s manželom rozvádzajú, ju milo šokovala: "Ale prosím ťa, takých ako je on, je veľa!" No nemohli mi to povedať skôr?, usmieva sa dnes mladá žena, ktorá sa cíti, akoby mala celý život pred sebou. Ľutuje len jediné. Že to neurobila oveľa skôr.
Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK




