Isabelle Caro svojím osudom upozornila na smrteľnú hru so štíhlosťou

Desivý obraz mladej ženy s telom stareny vďaka slávnej fotografii Oliviera Toscaniho svojho času obletel svet.

Mal mu zvestovať nebezpečenstvo zákernej choroby menom anorexia. Onou ženou bola Francúzka Isabelle Caro. Anorexia ju sužovala od trinástich rokov a napriek všetkému úsiliu chorobe vo svojich 28 rokoch podľahla. V stredu by oslávila tridsiatku.

Dva mesiace po smrti Carovej spáchala samovraždu jej matka. Možno preto, že sama Isabelle vysvetľovala pôvod svojej choroby problematickým detstvom: "Moja matka bola chorobne úzkostlivá. V jednom kuse ma merala. Nepúšťali ma von, pretože počula, že deti na čerstvom vzduchu rastú, preto som bola ustavične doma. Chcela, aby som navždy zostala malým dievčatkom, ako v časoch, keď ona bola šťastná."

V najhoršej fáze svojej poruchy prijímania potravy vážila Isabelle pri výške 165 centimetrov iba 25 kilogramov, a nakoniec asi 33 kilogramov. Prvýkrát bola hospitalizovaná v dvadsiatich rokoch a v roku 2006 upadla do kómy, pri ktorej sa zdalo, že ju neprežije. Ale prežila.

Na slávnom plagátu Toscaniho, ktorý vznikol, keď mala Isabella 27 rokov, chcela vraj svojím nahým telom upozorniť "na reálnu podobu choroby, ktorá je vo väčšine prípadov spôsobená stereotypmi diktovanými módnym svetom", ako uviedla vo vyhlásení.

Kampaň proti anorexii totiž súznelias aktuálnymi diskusiami v módnych kruhoch o výbere "ultraštíhlých" modeliek na predvádzacích mólach. Šokujúce fotografie vyziabnutej Isabelle mali varovať mladé dievčatá pred smrteľným nebezpečenstvom diét a diktátu módy.

Kontroverzné plagáty Toscaniho boli zakázané v niekoľkých krajinách, Isabelle však priniesli slávu a popularitu. Prednášala, získala zmluvy ako modelka, napísala knihu o svojom živote, vystupovala v televíznych reláciách, popularizovala nebezpečenstvo anorexie.

"Dlho som sa skrývala a zahaľovala si telo. Teraz by som sa chcela ukázať bez obáv, aj keď viem, že moje telo vzbudzuje odpor. Chcela by som sa uzdraviť, pretože milujem život," povedala vtedy v rozhovore pre časopis Vanity Fair.

Mala silnú vôľu žiť. Robila si plány do budúcnosti, túžila aj po dieťati a verila, že sa jej podarí ho mať. Nakoniec jej krehké telo podľahlo zrejme zápalu pľúc. Zomrela v Paríži 17. decembra 2010 a je pochovaná na cintoríne Montparnasse.

Agentúra AFP citovala pri tej príležitosti jej vyhlásenie z nedávnej doby: "Myslela som, že to bude príležitosť využiť moje utrpenie na odovzdanie posolstva a vytvorenie predstavy o tom, čo predstavuje vychudnutosť a tiež o nebezpečenstvo, ku ktorému vedie - čo je smrť."

Text: ČTK
Foto: No-li-ta

Foto:

Diskusia k článku

comments powered by Disqus

Najčítanejšie články

Staň sa fanúšikom

Starostlivosť o seba