Učiteľstvo je povolanie. Poslaním šermujú len politici

Ako vidí situáciu v školstve Štefan Bojnák, učiteľ občianskej náuky na gymnáziu v Námestove.

Učím pätnásty rok - z toho osem rokov na základných školách v menších obciach na Orave, potom som nastúpil na gymnázium v Námestove. Povolanie učiteľa som si nevybral ja, ale ono si vybralo mňa. Keď vyrastáte v učiteľsko-farárskej rodine, veľa možností nemáte.


Moje prvotné predstavy o povolaní boli prevažne skreslené. Rýchlo som však zistil, že vyučovanie je len jedna z mnohých rolí učiteľa. Počas prestávok som sa stal policajtom na chodbách, po večeroch byrokratom a neustále psychológom, ktorý musel citlivo voliť každé slovo. Učiteľstvo je povolanie. Poslaním učiteľa "šermujú" politici pri snahe zdôvodniť nemožnosť zvyšovať platy v školstve. Ale rovnako ako všetci ostatní i ja som po opustení školy bežným človekom.

A moje povolanie prináša aj mnoho úsmevných príhod. Jedna z najbizarnejších bola, keď som v prítmí spálne, opravujúc test, šťavnato nadával na neznámeho nepodpísaného študenta, po ktorom som nebol schopný prečítať ani slovo. Na druhý deň som s pocitom skrivodlivosti hľadal nositeľa tejto písomky. Nenašiel som ho a ani som nemohol. Všetci študenti v rukách žmolili svoj test. A ja tiež. Opravil som totiž test, ktorý som si z nudy vypĺňal počas písomky. Mimochodom, dostal som trojku. Napísal som len polovicu, viac času som nemal.

Či sú v súčasnosti učitelia docenení? Dnešný systém neposkytuje možnosť oceniť učiteľov adekvátne. Peňazí v systéme je buď zúfalo málo, alebo sú tam, kde nie sú učitelia. Odpoveď nech si dajú kompetentní na vyšších miestach. Aký pocit má mať učiteľ, keď ho jeho žiaci, z ktorých sú dnes vynikajúci vedci alebo úspešní podnikatelia, pri stretnutí blahosklonne ľutujú so slovami: "Pán učiteľ, vy ešte učíte? Nebláznite, však v školstve skapal pes." Dostali sme sa do začarovaného kruhu. Spoločnosť tvrdí, že školstvu viac netreba, pretože najskôr sa majú zdokonaliť učitelia. Ja si však myslím, že viac finančných prostriedkov vyrieši v školstve drvivú väčšinu problémov. Peniaze vytvoria zdravú konkurenciu, a tým zvýšia odbornú úroveň. Vyriešia prefeminizovanie, pretože za zaujímavými platmi príde do školstva i viac mužov. Znížia vekový priemer učiteľov, pretože učiteľ bude pre ľudí seriózne povolanie. A vyriešia aj to, že na učiteľské smery sa budú hlásiť študenti, ktorí majú skutočne záujem túto prácu i vykonávať, nielen získať diplom. Samozrejme, stúpne tiež spoločenský kredit učiteľa. Čo si má myslieť laik, keď cez víkendy stretáva učiteľa na stavbách?

Mnohí sa zahrávajú s myšlienkou odísť zo školstva a venovať sa inej práci. Myslím, že zostať a zabojovať je schodnejšie riešenie. Človek by sa mal venovať tomu, čo vie. Pretože učiteľstvo je povolanie, ktoré spolu s medicínou pravdepodobne poskytuje najväčšiu mieru satisfakcie. Prináša obrovskú zodpovednosť, vyváženú spätnou väzbou. Počuť od bývalých žiakov, že ste pozitívne ovplyvnili ich život, je veľkým zadosťučinením. Ale pocit mi nezaplatí hypotéku ani nenakúpi potrebné knihy.

Či vidím svetlo na konci tunela? Áno, ale obávam sa, že je to svetlo vyžarujúce z pece, v ktorej končia všetky dobré nápady. Reformovať školstvo bez nás učiteľov je len kontraproduktívne prešľapovanie na mieste. Nízke investície do školstva sa, žiaľ, prejavia až po dlhšom čase. Každá vláda preto riešenia odkladá v domnienke, že choroba ešte neprepukla. Avšak, vážení, pomaly sa chystajte na pohreb. A poskladajú sa naň všetci. 

Text: -eš- pre magazín Pravdy
Foto: archív Štefana Bojnáka

Foto:

Diskusia k článku

comments powered by Disqus

Najčítanejšie články

Staň sa fanúšikom

Starostlivosť o seba