Vica Kerekes: Hrať v troch krajinách je paráda

 Jednu z hlavných úloh dostala maďarsko-slovenská herečka Vica Kerekes. "To, čo robím na plátne, by som na verejnosti určite nerobila. V skutočnom živote som hanblivá," hovorí o svojej živočíšnej a zvodnej postave.

Muži o vás snívajú. Po novom filme budú hádam ešte viac. A vy ste sa začiatkom roka vydali. Celkom potajme.
Príliš som to nerozkrikovala. O svadbe nevedelo ani veľa mojich známych, chcela som, aby bola len o nás dvoch - mne a manželovi Csabovi.

Splnil deň D vaše očakávania?
Pôvodne sme chceli mať sobáš v decembri, ale nevyšlo to. Termín sa presunul na január. Navyše som bola veľmi chorá a manžel tiež. V ten deň som stihla pracovať, umyla som si zrkadlo a poličky, vyniesla smeti - musela som trošku upratať, lebo som čakala návštevu. Nebudem klamať, bolo to hektické. Ale cítila som sa šťastne a spokojne. Na svadbu prišla celá rodina. Mali sme civilný sobáš, potom slávnostný obed a napokon párty u nás doma. Zabavila som sa, cítila dobre. Ale večer som už ani nedokázala z boľavého hrdla rozprávať a týždeň po svadbe som preležala.

Zmenil sa vzťah s priateľom Csabom vstupom do manželstva? Čo napríklad nároky manžela, keď už vás má "v obrúčke"?
Nikdy ma neobmedzoval a nezačal s tým ani po svadbe. Dokonca sám navrhol, že nepôjde so mnou na premiéru môjho nového filmu do Prahy, aby som si to mohla užiť s priateľmi a známymi. Neverím, že papier alebo obrúčka vzťah pokazia. Práve naopak, zosilnia ho. Ľudia sa dnes veľmi ľahko vzdávajú toho druhého, chcú mať partnerskú voľnosť, vstúpiť do manželstva je pre mnohých priam nepredstaviteľné. Pozerám sa na to inak. Som hrdá, že môžem povedať - mám manžela.

Postava, ktorú stvárňujete v novom filme Muži v nádeji, je spočiatku akýmsi spestrením manželského stereotypu. Neobávate sa ako vydatá žena, že sa práve stereotyp vkradne do vzťahu?
Klamala by som, ak poviem, že mne sa to nemôže stať. Ale snažím sa robiť všetko, aby sa nestalo. Veľmi často zabúdame, čo máme okolo seba. Ľudia sú zvláštne bytosti. Keď niečo dosiahnu, akoby zabudli, ako veľmi po tom túžili. Mnohé ženy sú schopné urobiť všetko, aby získali muža. Platí to aj naopak. A potom si odrazu vyložíme nohy a začneme oddychovať. Podľa mňa to tak nejde. Vzťah, manželstvo musíme pestovať.

Poradíte teda nejaký recept mladomanželky?
Základ je zaujímať sa o partnera. Ak sa budete starať len o seba samého, vlastné problémy z práce, starosti, komplexy a zabúdať na to, ako sa cíti vaša polovička - nebude to fungovať. A potom je tu aj schopnosť ustavične sa navzájom prekvapovať a páčiť sa jeden druhému. S manželom sme spolu šesť rokov, ale stále sa snažíme napĺňať oboje.

Vy sa však nemusíte páčiť len manželovi, krása je vašou veľkou devízou aj pred kamerami. Staráte sa o seba?
Tvár je pre kameru dôležitá, takže je nevyhnutné, aby som sa jej venovala. Ale posadnutá návštevami kozmetických salónov a extrémne drahými krémikmi nie som. Diéty tiež nedržím a občas mi to aj niekto vyhodí na oči. Áno, mám na stehnách možno celulitídu, ale nie som modelka ani umelá baba, stvárňujem predsa ženy zo života, je to úplne normálne. Už som mala príležitosť dostať dablérku, ale odmietla som.

Vraj vás prekvapilo, keď ste dostali ponuku od Jiřího Vejděleka do komediálnych Mužov v nádeji.
Som povaha, ktorá inklinuje skôr k ťažším žánrom - dráme, tragédii. Ale nechcela som umrieť a nevyskúšať si komédiu. Čestne vyhlasujem, je to veľmi ťažké. Existujú herci, ktorí sa pre tento žáner zrodili - ako sa vraví, rodení komici. Aj Bolek Polívka alebo Jirko Macháček sú majstri. Aj keď nerobia vôbec nič, výsledok je úžasný. Sama sa k nim neradím, ale túžila som zistiť, či dokážem rozosmievať divákov. Bola pre mňa obrovská výzva a česť mať možnosť spolupracovať s hercami ako Simona Stašová alebo pán Polívka. Práve kvôli nim som si povedala, idem do toho! Čas ukáže, či nastane sklamanie alebo naplním očakávania divákov aj svoje vlastné. Ak nie, aspoň budem vedieť, kde je moje miesto.

Ako hodnotíte samu seba? Zvládate sa pozerať na seba v kine?
Nemám to veľmi rada, ale vždy to absolvujem. Potrebujem spätnú väzbu a trochu sebareflexie. Plátno je pre mňa zrkadlom, ktoré mi ukáže, čo robím dobre, čo zlepšiť alebo s čím radšej prestať.

Režiséri možno majú pocit, že vám idú práve postavy živočíšnych žien, sexuálne založených zvodkýň. Nestyda, potom televízny film Démon od režiséra Romana Poláka, teraz Muži v nádeji. Všade ste sa vyzliekali.
Podľa mňa si skôr ľudia pamätajú na to, že som nakrútila film, v ktorom mám nahú scénu. Ale môj záber je oveľa pestrejší. Mám predsa za sebou aj rozprávku Dažďová víla v Česku. V Maďarsku som za rolu dievčaťa bez prístrešia, ktoré bojuje s nepriazňou osudu, dostala cenu za najlepší ženský herecký výkon. Teraz nakrúcam film Zejtra napořád, v ktorom hrám psychologičku. Ani pri Mužoch v nádeji však nemám pocit, že môj charakter je len o vyzliekaní. Byť sexi, nosiť veľký výstrih a krátku sukňu nie je jediné, čo postava Šarloty predstavuje. Asi sa budem opakovať, ale niektoré veci sa nedajú oddeliť. Ak mám hrať živočíšnu ženu, ktorá do všetkého ide s plným nasadením, je zvodná dračica, nezapojiť fyzickú stránku by vo filme nefungovalo. Neprijímam úlohy, aby som ukázala telo, ale nemôžem ho vynechať, ak uveriteľnosti postavy pomôže používať ho.

Dobre, ale netrápi vás trošku, že diváci vnímajú Vicu Kerekes najmä ako herečku z plagátu, ktorá ukazuje krivky a pritom sa vyžívate v celkom inom type charakterov?
Často si vravím, veď mám v zozname toľko úloh, ktoré sú od zvodkýň na míle ďaleko. Možno je problém, že hrám v troch krajinách a ľudia nepoznajú moju tvorbu do detailov. Alebo im udrie do očí, o čom sa najviac píše. Som s tým vyrovnaná. Hádam príde čas, keď ma diváci budú vnímať ako herečku so širokým záberom. Som si istá, že sa nezaškatuľkujem. S úlohami, na ktoré som doteraz povedala áno, som spokojná.

Čo vás najviac oslovilo na postave Šarloty?
Prechádza vývojom. Film ukáže, že všetci bojujeme s tým, čo máme. Moja hrdinka je mladá, živelná a chce získať muža aj prostredníctvom svojho tela. Ale tiež musí čeliť odmietnutiu a vyriešiť si vlastné problémy s láskou.

V týchto dňoch nakrúcate film 7 dní v réžii Jiřího Chlumského.
Je to pre mňa tak trošku splnený sen. Mám veľmi rada historické dobové filmy a 7 dní sa odohráva počas druhej svetovej vojny. Za príležitosť stvárniť hlavnú hrdinku Agnes som naozaj rada. Teší ma aj môj filmový manžel - spolupracovať s Ondřejom Vetchým je vždy výnimočný zážitok.

O čom film bude?
Témou je spolunažívanie Čechov a Nemcov v sudetonemeckej oblasti. Ústrednými hrdinami sú manželia - ona Nemka, on Čech. Oba národy dokázali vedľa seba roky existovať, ale zrazu prišla vojna a veci sa zmenili. Film je o tom, ako proti sebe stoja niekdajší priatelia, o tom, ako dokáže do vzťahov zasiahnuť vojna a násilie či ideológie.

Vyzerá príprava na historickú drámu inak, ako keď sa herečka chystá nakrúcať film zo súčasnosti?
Bolo by krásne, keby mali herci viac času pripraviť sa na filmovú rolu, ale rozpočet nepustí. Našťastie pri takýchto historických témach dostávame často rešerše historických udalostí, ktoré hercom pomôžu. Aj sama som si však vyhľadala nejaké materiály o tejto problematike.

Na Slovensku ste si pred časom zahrali v televíznom projekte Odsúdené, hoci ste kedysi tvrdili, že seriály nie sú vaša šálka kávy.
Nedokázala som odolať. Režisér Robo Šveda ma lákal s tým, že nebudem len sedieť pri kávičke, moja postava prežila niekoľko extrémnych situácií, celé prostredie bolo zaujímavé. A navyše som sa chcela otestovať. Túžila som vedieť, ako budem znášať účinkovanie v seriáli. Dnes už viem, že ak bude k dispozícii ponuka na krátky seriál s dobrým scenárom, nepoviem nie. Ale do dlhého projektu by som nešla, slobodu potrebujem.

To vysvetľuje, že žijete a tvoríte v niekoľkých krajinách.
Určite. Vnímam ako obrovský dar, že som mohla vyrastať obklopená Slovákmi a Čechmi, neskôr Maďarmi. Mať okolo seba rozličné národy predsa znamená, že človek môže od nich čerpať, učiť sa. A herectvo v troch krajinách ma tiež oslobodzuje.

Hlásite sa k maďarským herečkám, ale v žilách vám koluje aj slovenská krv. Je vo vás niečo, čo sa vám zdá typicky slovenské?
Dokážem si ceniť, čo som dosiahla, ale zároveň viem zostať pri zemi. V Maďarsku mám občas pocit, že veľa hercov uverilo pocitu výnimočnosti. Ja som pani herečka, pán herec, hovoria si. Na Slovensku som to tak nikdy nevnímala a snažím sa správať podobne. Veď mám toho pred sebou ešte veľmi veľa. Samozrejme, niečo som už dosiahla, hrala v pár dobrých projektoch a sú úlohy, na ktoré som hrdá. Ale robiť z toho vedu a vyvyšovať sa, to  sa mi zdá nepatričné. Mám sa ešte čo učiť.

Vica Kerekes (30)
Narodila sa vo Fiľakove. Veľa Slovákov ju pozná pod menom Eva, pseudonym Vica si zvolila tak, ako kážu nepísané pravidlá - v Maďarsku totiž žije staršia herečka menom Eva Kerekes. Už počas štúdia na VŠMU nakrútila film Konečná stanica. Na Slovensku ju diváci poznajú vďaka filmom Démoni, Nestyda či Nedodržaný sľub. Za rolu v televíznom filme Ki/Be Tawaret získala v Maďarsku cenu za najlepší ženský výkon. Herečka žije v Budapešti s umeleckým fotografom Csabom Vighom, ktorému v januári tohto roka povedala áno.

Text: Zdeno Gáfrik pre magazín Pravdy
Foto: Csaba Vigh