Fast food poznáme veľmi dobre. Ale čo slow food?

Mienka, že ide o charakteristickú formu občerstvenia 20. storočia, však nie je celkom správna. Podľa niektorých historikov existovali "pouliční predajcovia rýchleho občerstvenia" aj v starších kultúrach – najmä na Blízkom, Ďalekom východe a v Stredomorí – čiže všade tam, kde sa kvalita života vyvíjala rýchlejšie. Dnes sa kvalitný život spája skôr s vychutnávaním zdravého a chutného jedla.

Naproti ľuďom, ktorí sa potrebujú rýchlo najesť a nemajú čas si jedlo vychutnať, existujú gurmáni, ktorí jedlá z rýchleho občerstvenia nepovažujú za jedlo, ale len za núdzový stav, keď sa človek nemá možnosť najesť iným spôsobom. Títo hedonisti v oblasti gastronómie jedlo vychutnávajú a neuznávajú rýchlosť. Aspoň čo sa jedenia týka. Slow food predstavuje globálnu organizáciu s prívržencami zo 153 krajín sveta, ktorí cítia istú zodpovednosť voči svojej skupine a prírode.

Ide o neziskovú organizáciu, ktorá bola založená v roku 1989. Ako forma protipólu rýchleho občerstvenia a nezdravého životného štýlu bojuje proti zanikaniu tradičných jedál a strate záujmu ľudí v rámci ich stravovacích návykov – čo jedia, ako to chutí a odkiaľ to pochádza.

Slow food zahŕňa ekológiu, pôžitok z jedla, etiku a potešenie. Podľa tejto koncepcie má každý právo na potešenie z dobrého jedla, rovnako ako zodpovednosť zachovávať dedičstvo gastronómie, tradície a kultúry, ktoré túto radosť z jedla umožňuje. Ide o tzv. neogastronómiu – rozlišovanie medzi tanierom, planétou, ľudstvom a kultúrou. Filozofia je založená na troch slovách: GOOD - dobrá chuť, ktorá uspokojí zmysly; CLEAN – spôsob získavania potravy, ktorý nepôsobí škodlivo na zdravie, prírodu ani zvieratá; FAIR – primerané ceny a férové podmienky. V súčasnosti má združenie okolo 100 000 členov so sieťou 2 000 komunít, ktorí stále produkujú výlučne kvalitné jedlá.

Na Slovensku je to ešte pomerne neznáme slovné spojenie. Na Slovensku neexistuje organizovaná skupina Slow foodu, tak ako napríklad v Českej republike, kde existujú konvíviá, ktoré sa tým zaoberajú a organizujú aj stretnutia pre svojich členov, na ktorých si vymieňajú skúsenosti, postrehy a tiež tradičné domáce recepty, ktoré tam navzájom prezentujú, čím samovoľne prispievajú k propagácii domácej regionálnej kuchyne.

O svojom kulinárskom umení pomocou tejto filozofie však presviedča šéfkuchár z hotela Amade Chateau Gabriel Uher, ktorý 13 rokov varil pre renomované reštaurácie, z čoho 4 roky strávil v Nemecku a 5 rokov v Írsku. "Koncepcia slow-food je jedinečná v tom, že sa zameriava na využitie sezónnych surovín a produktov. V nemalej miere podporuje jedlá, ktoré su typické pre daný región, a tým prispieva k tomu, aby naše tradičné jedlá nevymizli z jedálnych lístkov v dôsledku globalizácie. Určite mi vyhovuje tento spôsob varenia, pretože základom je varenie  s láskou k jedlu, jeho chuti, vôni, a to má vplyv na konečný výsledok. Jedlo, ktoré sa varí s láskou, tou láskou aj "dýcha". Tomu verím a podľa toho sa riadim. Do každého jedla vkladám kúsok svojej duše, jedlo musí "dýchať" pôžitkom z jeho prípravy. Je to potom vidieť na tanieri a cítiť na jazyku."

Verí tejto koncepcii aj preto, lebo je založená na prapôvodnom základnom princípe zdravého a výživného stravovania. Jedlo je liek a slow-food je tým nástrojom, ktorým môžeme docieliť nielen potešenie z chutného menu, ale zároveň si neprotirečíme s našou podstatou. Aj v bežnom živote by sme sa mali viac zaoberať tým, čo si dáme na tanier a potom do žalúdka. A určite by sme si mali na to vyhradiť primeraný čas, aby sme mali dostatočný priestor na to, aby sme si uvedomili všetky hodnoty, ktoré nám dobré jedlo poskytuje.

Aký je vzťah Gabriela Uhera k fast foodu? "Fast food neobľubujem. Neodsudzujem tento spôsob stravovania, nakoniec každý z nás má právo vybrať si, ako a kde si splní svoje základné ľudské potreby, ku ktorým plný žalúdok nesporne patrí. Avšak fast food postráda dôvtipnosť, nemá nič spoločné s rafinovanosťou a určite nie je súčasťou dnes tak propagovaného zdravého životného štýlu."

A čo má najradšej samotný šéfkuchár na tanieri? "Veľmi mám rád mäso ako také a ryby, takéto jedlá si vychutnám, ak sú pripravené správnym spôsobom. Mám rád aj domácu kuchyňu a veľmi rád ochutnám jedlá, ktoré nepoznám. Rád experimentujem a skúšam nové spôsoby príprav. Je to ako v umení - aj príprava jedla vyžaduje inšpiráciu, aby bol výsledok čo najlepší a hlavne chutný."

Text: Jana Véghová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK