Šťastných detí je dnes menšina

Preťažovanie viac hrozí jedináčikom ako deťom so súrodencami.

Sú dnešní rodičia viac ambiciózni ako generácie pred nimi?
Dnešní rodičia sú samozrejme iní, ako boli ich rodičia pred 30 rokmi. Žijú v inej dobe, svet ponúka oveľa viac možností, všade je viac porovnávania, súťaženia, kladie sa dôraz na maximálny výkon, flexibilitu. Aby bol človek považovaný za kvalitného, musí byť "úspešný". Preto sa rodičia snažia svoje deti čo najlepšie pripraviť na život a často na ne kladú oveľa väčšie nároky, ako kedysi na nich kládli ich rodičia. Bohužiaľ, detské potreby, prežívanie a rýchlosť dozrievania mozgu sa až tak zásadne nezmenili, preto sú deti často preťažované.

Čím?
Mnohé majú prakticky každý deň v týždni nejaký krúžok, čo v kombinácii s prípravou do školy veľmi obmedzuje čas, ktorý dieťa môže tráviť hraním alebo leňošením. Niekedy zasa rodičia očakávajú, že dieťa naplní ich vlastné nesplnené ambície a tlačia ho istým smerom. Len veľmi málo rodičov vie odhadnúť správnu mieru. Veľká časť detí má problémy, pretože ich rodičia - preťažení svojimi povinnosťami a potrebami - zanedbávajú, ďalšia časť detí má problémy, pretože ich rodičia z rôznych dôvodov preťažujú. Menšinu dnes tvoria šťastné, spokojné deti.

Na čo rodičia najviac tlačia?
Asi najviac na vzdelanie, na výber strednej školy. Mnohé deti však nemajú predpoklady na štúdium a boli by šťastné v nejakom praktickom povolaní, čo rodičia odmietajú akceptovať. Takže o desať-dvadsať rokov budeme mať veľmi veľa absolventov gymnázií (ktoré  absolvujú s veľkými problémami a námahou), ale nijakých remeselníkov.

Kedy sú nároky prehnané?
Raz sa so mnou prišli poradiť rodičia ôsmačky, ktorá na polroku prvýkrát nemala samé jednotky, a pre nich to bol problém (iní rodičia by sa z takého vysvedčenia v ôsmom ročníku veľmi tešili). Pritom dievča tancovalo spoločenské tance, trikrát v týždni malo celé popoludnie tréning a takmer každý víkend trávilo na súťažiach. Tancovanie ju bavilo, ale sťažovala sa, že nemá čas byť s kamarátmi. Rodičia chceli, aby dievča študovalo na bilingválnom gymnáziu a pokračovalo v tanci. Nakoniec sa mi ich podarilo presvedčiť, že od dcéry očakávajú príliš veľa. Nemôže byť majsterkou Slovenska v spoločenských tancoch a zároveň nosiť samé jednotky. Lenže tancu sa mohla venovať buď naplno alebo vôbec, takže stáli pred rozhodnutím, či uprednostniť vzdelanie alebo šport. Dúfam, že rozhodujúci bol jej názor.

Kde je hranica, čo už je na dieťa priveľa?
Ak je dieťa nešťastné, alebo nemá čas venovať sa niečomu, čo ho baví (čím samozrejme nemyslím celé dni sedieť pri počítačových hrách), môžeme sa zamyslieť, či nie je preťažené. Niekedy sa to prejavuje aj zvýšenou chorobnosťou, vyčerpané telo nevie dobre bojovať s chorobami.

Čo účinkovanie detí v reklame alebo účasť v detských súťažiach miss – ktoré dieťa to zvládne a ktoré nie?
S účinkovaním v reklame by nemuselo mať problém spoločenské, extrovertné dieťa, ktoré prechodný záujem cudzích ľudí nebude obťažovať. Ale je jasné, že je za tým ambícia rodiča, prípadne snaha získať finančné prostriedky (čo nie je nevyhnutne zlé, ak sa použijú na niečo, z čoho má aj dieťa úžitok - napríklad spoločný výlet). Účinkovanie v detských miss neschvaľujem, je dosť nešťastné učiť deti, že vonkajšia krása je hodnota, ktorú by sme u ostatných ľudí aj u seba mali považovať za rozhodujúcu kvalitu a porovnávať sa v nej. Tam je jasné, že minimálne zo začiatku ide o rodičovskú ambíciu.

Text: -kse- pre magazín Pravdy
Foto: archív