Príbeh: Rodina na prvom mieste, no práca tesne za ňou

No predsa každý večer zaspávala s depresiami a v rovnakej nálade sa aj budila. "Staršia dcérka mala asi mesiac, keď ma tie pochmúrne myšlienky začali navštevovať. Rozmýšľala som nad tým, načo som vyštudovala právo, keď tú školu nemôžem využiť. Muž sa mi smial, vraj "na tri roky môžeš tento problém vyhodiť z hlavy", no keď som následne otehotnela, zintenzívnilo sa to." Čoraz častejšie ju prenasledoval pocit, že je uzavretá v akejsi zvláštnej ulite, odkiaľ niet úniku. Pre ambicióznu ženu to bolo hotové peklo. "Svoje deti milujem. Ale mala som pocit, že mi odchádzajú všetky vlaky a ja na žiaden z nich nenastupujem. Okrem toho som vnímala, že inteligenčne stagnujem. Veď témy, ktoré som počas dňa otvárala, sa týkali len detí, prebaľovania, kŕmenia, spinkania a očkovania."

Akoby zázrakom mala Miriam "šťastie" na matky, ktorých životným poslaním bolo byť "len" dobrou matkou. "Na ihrisku som sa stretávala s matkami, ktoré sa už nikdy nechceli vrátiť do práce. Dokonca keď už malo dieťa dva roky, až kŕčovito sa snažili znovu otehotnieť a keď sa im to nedarilo, mali z toho úzkostné stavy, niečo ako v minulosti staré dievky, ktoré robili všetko preto, aby niekoho dostali. Bolo to strašné."

Jedného dňa si povedala dosť. Spísala si na papier, čo jej v živote robí radosť a čo ju ničí. Zaviazala sa, že všetko, čo ju obmedzuje alebo čomu nerozumie a nepotrebuje, vylúči zo života. "Nie som povinná chodiť medzi ľudí, ktorí ma odsudzujú a označujú za matku-kariéristku, ktorá sa hrnie do práce a navyše si neváži, to čo má. Nebolo to tak. Ja som len jednoducho nechcela byť len matkou, chcela som sa aj pracovne realizovať, s tým, že rodinu zanedbávať v žiadnom prípade nebudem." 

Keď mal mladší syn Teodor dva a pol roka, uvedomila si, že materská dovolenka je zázračné obdobie, ktoré sa už možno nebude viac opakovať. Dala si záväzok, že posledné týždne a dni maximálne využije. Do svojho plánu zapojila aj svojich rodičov. Boli šťastní, že mohli byť užitoční a tráviť kopec času s vnúčatami. Miriam si s manželom vyšla do divadla, ďalší mesiac do wellness centra. Po každom takto príjemne strávenom dni sa cítila ako znovuzrodená.

Okrem toho deťom poposúvala režim tak, aby chodievali spávať v približne rovnakom čase, čo jej umožnilo ďalšiu voľnú chvíľku – iba pre seba. O domácnosť sa starala keď sa hrali a čas, keď spali, využívala na hľadanie práce. Hoci vedela, že to, čo chce, nie je jednoduché nájsť, chcela sa vyhnúť tomu, aby sa jej hľadanie práce premenilo na nutnosť, na niečo, čo musí byť, za každú cenu. Cez víkendy chodievali s deťmi na salaš blízko v Bratislavy, kde si dobíjala baterky.

Dnes je z Miriam šťastná žena. Naučila sa ignorovať, čo si o nej myslí suseda alebo mamičky na ihrisku. Nie je žena, ktorej je práca prednejšia ako rodina, ale tá, čo chce v živote aj niečo dosiahnuť, čo sa jej, neskôr, prirodzene aj podarilo.

Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK