Rodokmeň môže odhaliť tajomstvo, ktoré ostalo zabudnuté

Odhalí zaujímavosti ako sú rodinné previazanie, život jednotlivých členov rodiny od narodenia až po úmrtie...

K téme sa vyjadruje genealogička Lucia Šemorádiková.

Jej klienti sú v prvom rade zvedaví na svoje korene. Lucia ich pri šálke dobrej kávy oboznámi s možnosťami vedenia rodových postupností. Niektorí chcú len základné informácie o rodine, iní niečo viac, napríklad viac o tom, ako a kde ich predkovia žili, či boli sedliaci, remeselníci alebo šľachtici, na aké choroby zomierali a podobne. Ako ďalej Lucia objasnila, o histórii svojej rodiny sa môžeme čo-to dozvedieť z rozprávania a spomienok ešte žijúcich členov. Kto chce zájsť hlbšie, do dávno zabudnutých čias, nech pátra v archívoch. Je možné samostatné skúmanie napríklad v cirkevných matrikách, ktoré sú písané v latinčine, maďarčine, ale aj v nemčine, cirkevnej staroslovienčine alebo biblickej češtine. Druhou možnosťou je využiť služby genealóga, ktorý pozná všetky zákutia práce s historickým písomným prameňom.

Čo si priniesť?
Úradné písomnosti ako rodné, sobášne alebo úmrtné listy, sú pri tvorbe rodokmeňa dôležité. Obsahujú dátumy a miesta narodenia, prípadne vierovyznanie. "Práve tieto tri informácie najstaršieho známeho predka sú základom pre genealogický výskum. V cirkevných matrikách nájdete údaje o predkoch vďaka nim," podotkla Lucia a dodala, že až keď ich máme, môžeme sa pustiť do práce na rodokmeni a kúsok po kúsku začať skladať históriu, ktorá sa nás bytostne dotýka a je našou súčasťou.

Počet generácii v rodokmene je rôzny. Odvíja sa od zachovania archívnych dokumentov. Cirkevné matriky sú v archívoch uchované zväčša od 16. – 18. storočia do roku 1895, keď sa začali viesť aj štátne matriky, vysvetlila genealogička Lucia a doplnila, že štátne matriky do roku 1906 na základe matričného zákona, by mali byť uložené v archívoch s provenienčnou pôsobnosťou. Mladšie matriky sú na matričných úradoch, na ktoré sa zas viaže Zákon o ochrane osobných údajov.

Rodokmeň ako darček
Rodokmeň môžete podarovať. Napríklad manželovi alebo rodičom, keď neviete, čo originálne by ste pre nich vymysleli. Dá sa to. Podľa Lucie Šemorádikovej je to dokonca obľúbený spôsob obdarúvania blízkych. Najčastejšie ho darujú k narodeninám či k výročiu sobáša deti rodičom, manželky manželom a naopak, ale aj rodičia svojim deťom. "Často je to len z čistej zvedavosti, dozvedieť sa o predkoch a o svojich koreňoch."

Ako taký rodokmeň vyzerá
Najčastejšie má formu genealogickej tabuľky. Dá sa stvárniť aj umelecky, napríklad ako obraz, takisto je možné odovzdať ho v textovej forme. Klienti a potomkovia si ju môžu dopĺňať sami alebo si z nej nechať vyhotoviť rodinnú kroniku, ktorá sa stane dedičstvom a bude sa podávať z pokolenia na pokolenie niekoľko generácii. Lucia Šemorádiková upozornila, že taká rodinná kronika na hodnote nikdy nestratí. "Práve naopak, čas jej len pridáva na jej cennosti a stane sa tak rodinným klenotom."

Text: Dana Závadová pre oŽene.sk
Foto: archív Lucie Šemorádikovej

Foto:

Diskusia k článku

comments powered by Disqus

Najčítanejšie články

Staň sa fanúšikom

Starostlivosť o seba