Presunúť na hlavný obsah

Nedajte sa preháňať! Takto sa bojuje s hnačkou

Zdravie a relax

Hnačka sama osebe nie je choroba, objavuje sa ako sprievodný príznak mnohých iných ochorení a stavov.

Hnačka sama osebe nie je choroba, objavuje sa ako sprievodný príznak mnohých iných ochorení a stavov. V zimnom období sú jej najčastejšou príčinou vírusové infekcie, v lete je to najmä dôsledok nákazy baktériami z jedla - predovšetkým pri návšteve exotických krajín. Vtedy sa jej hovorí hnačka cestovateľov. Cieľom liečby je predovšetkým odstrániť príznaky a predísť odvodneniu organizmu. Voľnopredajné prípravky na trávanie a hnačku na našom trhu však fungujú na celkom odlišnom princípe. Vieme, kedy ktorý použiť?

Čo presne je pre hnačku typické, asi každý viac-menej tuší. Typické je zvýšenie tekutosti a častosti stolíc (viac ako trikrát denne). Je to vlastne obranný mechanizmus tela, ktoré sa tak snaží zbaviť škodlivých látok a baktérií. Väčšina hnačiek má, našťastie, ľahký priebeh a trvajú dva-tri dni. Pri ťažšom priebehu však môže oslabeným ľuďom ohroziť aj život.
Akútna hnačka trvá podľa odborníkov 7-14 dní, chronická viac ako 2-3 týždne. Pri liečbe hnačky je dôležité rozoznávať, či ide o infekčnú, alebo neinfekčnú hnačku.

"Infekčnú hnačku spôsobujú baktérie, vírusy či parazity. Neinfekčná hnačka môže vzniknúť po užití niektorých liekov, známa je napr. hnačka pri užívaní antibiotík, ako príznak tzv. akútneho brucha, v rámci otráv, jestvuje aj hnačka stresového pôvodu či chronické autoimunitné ochorenia spojené s hnačkou, napr. Crohnova choroba, ulcerózna kolitída," vysvetľuje doc. MUDr. Igor Stankovič, PhD., z Kliniky infektológie a geografickej medicíny v Bratislave. Hnačka sa vyskytuje po rádio- či chemoterapii, pri potravinovej alergii a podobne.
Pri infekčnej hnačke patria medzi tri najčastejšie cesty prenosu vyvolávateľov hnačky nakazené potraviny, voda a špinavé ruky.

Najdôležitejšie sú tekutiny
Čo sa vlastne deje pri hnačke? Zjednodušene povedané - črevo je podráždené, jeho pohyb zrýchlený, trávenie a vstrebávanie živín je nedokonalé. Hnačka nastáva, ak sa črevom vstrebe nedostatočné množstvo tekutín. Strávená potrava býva obyčajne tekutá ešte pred dosiahnutím čreva. Črevo vodu so živinami vstrebe a ostávajúci materiál vytvorí polotuhé výkaly. Ak je poškodené alebo zapálené, toto vstrebávanie je utlmené a vzniká riedka, vodnatá stolica. Okrem častých, opakovaných stolíc mávajú chorí kŕče v bruchu, sprievodným príznakom býva nevoľnosť, vracanie, celkový pocit slabosti, vyčerpania. Pri zdĺhavých typoch hnačiek je častý úbytok na váhe. Stúpnuť môže aj telesná teplota.

Samozrejme, liečba hnačky znamená diétu (sucháre, keksy, ryžový odvar, varená mrkva, zemiaky, banán) a predovšetkým dostatočný príjem tekutín, pretože vracaním a hnačkami sa telo dehydruje. Rozhodne sa treba vyhnúť alkoholu, káve a v prvých dňoch mlieku. Vo vážnejších prípadoch je nevyhnutné zavodnenie pomocou infúzií, strata tekutín môže byť nebezpečná najmä u malých detí a starších, príp. chronicky chorých ľudí. Ak sa v stolici objaví krv, hlien, hnačka trvá dlhšie ako 3 dni, sprevádza ju horúčka, bolestivé nutkanie na stolicu, treba vyhľadať lekára, ten urobí laboratórnu diagnostiku a nasadí potrebnú liečbu.

Univerzálne sú lieky viažuce škodliviny
Väčšinu nezávažných hnačiek si však liečime doma pohotovostnou samoliečbou. Treba si uvedomiť, že rôzne voľnopredajné prípravky sa odlišujú mechanizmom pôsobenia a účinkom na rôzne typy hnačiek. Nie všetky tieto prípravky účinkujú "na všetko". Univerzálnou možnosťou liečby sú tzv. adsorbenciá, čo sú látky schopné viazať na seba plynné a pevné látky. Do tejto skupiny patrí adsorpčné (živočíšne) uhlie a diosmectit (Smecta).

Výhodou diosmectitu je napríklad to, že nefarbí stolicu ako napríklad "čierne uhlie", vďaka čomu ju lekár môže v prípade potreby vyšetriť a nehrozí prekrytie prípadného krvácania do stolice. Vo všeobecnosti je výhodou, ak má liečivo formu prášku rozpustného vo vode - môže ihneď po použití pokryť sliznicu tráviaceho traktu na veľkej ploche. Adsorbenciá pôsobia iba v čreve a nevstrebávajú sa, nepôsobia teda na organizmus celkovo, vylučujú sa stolicou a neprechádzajú pečeňou ani obličkami.

Text: Biba Biela pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK