Prišiel na psa mráz? Kožuch ho vždy nezohreje

Keď je vonku zima a vlhko, oblečieme si sveter, dáme si šál, rukavice a nepremokavý kabát. Ani naši štvornohí miláčikovia neznášajú zimu bez problémov, najmä šteniatka, staršie a choré psy. Vo voľnej prírode sú psy k zmenám teploty odolné, pretože v prírode žijú celý rok. Domáce psy reagujú na zimu podľa toho, ako dlho sú vonku počas celého roka. Vonkajší pes, ktorý má dobre izolované prístrešie, vydrží veľké teplotné rozdiely. Ak sa však pes delí o domov so svojím pánom, je chúlostivejší a menej odolný proti chladu.

Kto miluje chlad
Niektoré rasy, ktoré pochádzajú zo studených oblastí, ako sibírsky husky, bernardín či novofundlandsky pes, vďaka svojej srsti a podsady v zime nemajú veľké tepelné straty. Opačná situácia je u malých plemien a chrtov. Aj chudé a obézne psy znášajú horšie chlad ako psy s normálnou hmotnosťou. Ak váš štvornohý priateľ patrí do jednej alebo niekoľkých spomenutých kategórií, radšej ho v tuhej zime obliekajte a skráťte mu aj prechádzky. Najlepšou ochranou psa je jeho kožuch. Čím hustejšiu má srsť a podsadu, tým lepšie znáša zimu. Psy majú pod kožou žľazy produkujúce "maz", ktorý ich chráni pred nízkymi teplotami. Preto by sme psa nemali v zime kúpať. Ak áno, tak len neagresívnymi šampónmi.

Prechádzky snehom
Psy milujú šantenie v snehu. Ak je sneh vlhký, môžu prechladnúť. Preto by prechádzka v zimnom období nemala trvať dlhšie ako hodinu – dve. Psím seniorom (nad 8 rokov) a šteniatkam stačí polhodinová vychádzka. Ak sa vonku ušpinia, namiesto sprchy ich umyjeme mokrou žinkou (rukavicou). Premočených vysušíme horúcim uterákom, vankúšiky na labkách a miesta medzi prstami natrieme špeciálnym krémom.

Čo hrozí na horách
Ak ste sa rozhodli zobrať svojho havkáča na hory, vo vyššej nadmorskej výške hrozí starším psom riziko srdcových porúch, šteňatá sa zasa ťažko prispôsobujú jej zmene. Pes sa na horách potrebuje zadaptovať. Koľko mu to potrvá, závisí od jeho veku. Pre istotu sa spýtajte veterinára, ktorý vášho psa pozná, či mu zmena nadmorskej výšky neuškodí.
Z veľkého množstva snehu, ktoré zožerie pri šantení, môže malý divoch dostať zápal žalúdka alebo čriev. Z nich mu zasa hrozia hnačky alebo vracania.  
Hoci sa pes v zasneženej krajine cíti ako v psom raji, dajte pozor aj na snežné skútre a zľadovatené cesty – autá a motorky majú na klzkom povrchu oveľa dlhšiu brzdnú dráhu.

Komu výživnejšiu stravu
Ak pes strávi väčšinu času vonku, mal by dostať výživnejšiu stravu, alebo mu zvýšte dávku o 15 až 20 percent. Potrebuje si nahradiť nielen energiu, ale aj vytvoriť tukovú vrstvu, ktorá ho ochráni pred chladom. Aby mal kvalitnú srsť, môžete mu do jedla pridať aj pivné kvasinky. Ak býva v byte a von chodí len na prechádzku, nie je dôvod dávať mu bohatšiu či výživnejšiu stravu.

Kedy do domu
Pes, ktorý žije vonku, potrebuje prístrešok chránený pred vetrom a nečasom. A samozrejme, vonku by mal bývať už na jeseň, aby si postupne zvykal na chladnejšie teploty. Ak mu nechávate vonku jedlo a vodu, skontrolujte, či nezamrzli. Hoci niektoré plemená, ako husky, malamut či samojed lepšie bojujú s chladom, neznamená to, že ich necháme vonku aj v extrémne studených zimách. Pustite ich do domu, pretože aj psy môžu mať omrzliny.

Odolnosť proti chladu
Závisí od konkrétnej rasy. Severské plemená, ako sibírsky husky, aljašský malamut alebo pyrenejský salašnícky pes, majú hustú  srsť aj podsadu. Naopak, čivavy, yorkširi a bišonovia sú citlivejší na zimu, pretože sú malí a majú aj menej srsti. Odolnosť proti chladu, súvisí aj s vekom. Veľmi mladé zvieratá a seniori sú krehkejší. Zima viac škodí štíhlym zvieratám, než psom s normálnou hmotnosťou. Zimomravé sú aj obézne zvieratá, pretože sa ťažšie pohybujú, a teda sa menej zahrejú.  To, či a ako sú schopné čeliť zime, závisí aj od životného štýlu. Mestský pes, ktorý žije celý rok v byte, je citlivejší na teplotné výkyvy, ako zviera, ktoré prežije väčšinu dňa vonku.

Zimné opatrenia
Psovi, ktorého pravidelne striháte, nechajte v zime dlhší strih.
Psov s dlhou srsťou pravidelne češte, aby sa im nezamotala srsť a mohla dobre izolovať kožu. 
Psom s veľmi krátkou srsťou (najmä malým) obliekajte nielen kabátiky, ale aj topánky, aby sa im soľ a ľad nedostali medzi vankúšiky labky. 
Aby nemali z dlhého pobytu vonku omrzliny, nechajte ich behať, hrať sa a skákať.
U priviazaných psov je väčšia pravdepodobnosť, že im bude zima, než u voľne pobehujúcich psov. 
Psy žijúce vonku, potrebujú nepremokavú búdu, ktorá ich ochráni pred vetrom, mrazom a snehom.
Ak teplota klesne pod -20 ° C, a pes nemá vyhrievaný prístrešok, dajte ho do tepla.

Nebezpečná soľ
Najväčším zimným problémom je solenie ciest a ulíc. Keď sa so psom vrátite domov, dôkladne mu opláchnite nohy. Agresívna soľ mu podráždi nielen vankúšiky na labkách, ale aj pazúry. Z olizovania labiek, na ktorých je soľ, môže mať zažívacie problémy. Olizovanie slaných labiek je nebezpečné aj pre psy, ktoré majú srdcové a obličkové ochorenia.

Komu je zima
Veľmi mladým a veľmi starým psom. Otužilosť sa vekom znižuje.
Ostrihaným psom, chýba im srsť, ktorá by ich zahriala.
Chorým psom, alebo tým, ktoré nemajú dosť jedla, aby si vytvorili ochrannú vrstvu tuku. 
Najviac trpia psy s veľmi krátkou srsťou, alebo psy malého vzrastu .

Aké majú choroby?
Spýtali sme sa MVDr. Jany Freyovej z ambulancie Veterinka
Ak je vonku vlhko a veterno, bytové psy so slabou alebo krátkou srsťou, ktoré nemajú dostatočnú podsadu, môžu ľahko prechladnúť. Tak ako my aj ony mávajú chrípky a vírusy.
Psa v domácich podmienkach neliečime. Acylpyríny a podobné salicyláty, ktoré si pri podobných ochoreniach dávame my, nie sú pre psov vhodné, pretože ich žalúdok je na ne oveľa citlivejší. Teplota sa u psa meria v konečníku. Normálna teplota dospelého psa je okolo 38,5˚°C, keď vystúpi nad 39 °C treba navštíviť veterinára. Aj pri virózach dávame psom antibiotiká, pretože druhotne ľahko chytia baktérie. 

Mačke prechladnutie nehrozí. Ak jej je zima, nájde si teplé miesto, zbytočne sa neprechádza. Mačky však majú iné zdravotné problémy než psy. V zime majú hustejšiu srsť, pri čistení sa olizujú a srsť hltajú. Z nej sa im v žalúdku a črevách vytvárajú plsťové guľôčky, ktoré jej môžu upchať tráviaci trakt. Preto je vhodné dávať mačke špeciálnu pastu, ktorá jej pomôže vylúčiť prehltnuté chlpy.

Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK