Vica Kerekes: Slovenské kolegyne na mňa nežiarlia

Ako sa vám páči jarná Bratislava? Spomínate na študentské časy?

Pre mňa je to obrovský zážitok. Prežívam to oveľa intímnejšie a intenzívnejšie ako predtým. Keď človek žije v nejakom prostredí, neváži si ho tak, ako by mal. Keď však už veci sleduje s odstupom, vracia sa na konkrétne miesto, vníma to inak. U mňa to funguje práve v Bratislave. Všetko rozkvitlo, vonku je krásne. Z ľudí, s ktorými som tu strávila čas, mám veľmi dobrý pocit. Ani sa mi nechce odísť.

Stretli ste sa aj s bývalými spolužiakmi?
S Táňou Pauhofovou sme sa stretli na Miss Slovensko, spoločne sme predvádzali večerné šaty. Videli sme sa aj na premiére Nedodržaného sľubu. A v meste som sa zišla s bývalou spolužiačkou, bola na prechádzke s rodinou.

Narodili ste sa vo Fiľakove, mama je Maďarka, otec napoly Maďar a napoly Slovák. Prečo ste sa rozhodli študovať herectvo na VŠMU?
Bolo to zámerné. Maďarčina je môj materinský jazyk a viem hovoriť oveľa lepšie po maďarsky. Študovať do Budapešti som však ísť nechcela. Uvedomila som si, že ak by som tak urobila, zabudnem po slovensky aj to, čo som vedela. Plán ísť študovať do Bratislavy podmienila moja túžba zlepšiť sa v slovenskom jazyku a rozšíriť možnosti pôsobenia. Ako maďarská herečka by som tu prácu našla asi ťažko. A navyše som o škole počula veľa dobrého. Pedagógovia sú omnoho citlivejší a vnímavejší.

Jedna vec je naučiť sa spisovne po slovensky, ale prízvuk sa odstraňuje ťažko. Neznamenal tento váš ,,hendikep" trochu iný prístup od pedagógov na VŠMU?
Od začiatku sme boli vnímaní ako Maďari, to je samozrejmé. Ale nikto sa k nám nesprával inak. Absolvovali sme všetko, čo aj slovenskí študenti. Akurát sme mali navyše pár hodín maďarčiny.

Predtým ako ste vôbec zamierili na herectvo, podali ste si prihlášku na policajnú akadémiu. To je celkom netradičná voľba.
Keď som zmaturovala, nevedela som sa rozhodnúť, ako ďalej. Voľakedy sme fungovali v domnení, že povolanie, ktoré si vyberieme, budeme robiť do konca života. Myslela som si to aj ja. Lenže chcela som robiť viac vecí naraz. Túžila som po psychológii, od detstva som hrala v divadle, chcela som byť moderátorka. A zároveň som si nechcela vybrať. Všetci hovorili, že budem herečka, lenže ja som mala strach, že keď si vyberiem herectvo ako povolanie, stratí sa všetka radosť, ktorú som pri hraní prežívala. Navyše som trucovitý Baran. Narazila som na oznam o tom, že otvárajú policajnú školu. Tak som sa prihlásila. Viete, nebol to nijaký môj detský sen, ja som len taký akčný typ.

Takže nijaká inšpirácia inšpektorkou Makepeacovou?
Nie, ja som sledovala Lindu. Tá ma vždy fascinovala.

Ovládate aj nejaké bojové umenie?
V minulosti som navštevovala hodiny karate, ale teraz už na to nie je čas.

S policajtmi to však nevyšlo a napokon ste zakotvili pri herectve. Bolo vám asi súdené.
Vyzerá to tak, že áno. Odmalička som sa mu venovala. A všetky moje kroky k nemu smerovali.

Ako sa zmierili rodičia s tým, že z ich dcéry rastie "komediantka"?
Moji rodičia ma podporovali vo všetkom. Keď mamička videla, k akým veciam inklinujem, vodila ma na klavír. Potom ma zapísala do divadelného krúžku, chodila som na hodiny spevu aj tanca. Otecko mal trochu obavy. "Ty si chceš vybrať takéto povolanie? Mala by si si vybrať niečo ozajstné," hovoril mi. Ale on je trochu konzervatívnejší a možno sa obával, ako by som takú prácu zvládla.

Hneď po škole ste sa rozhodli odísť do Budapešti. Nebol to riskantný krok? Herecky ste vyrástli na Slovensku, spoznali vás tu ľudia. Opustiť krajinu musel byť veľký krok do neznáma.
Práve preto som sa rozhodla odísť. Na Slovensku ma už začali spoznávať, nadobúdala som kontakty, a tak som si povedala, že je načase spoznať inú krajinu, aby som vyskúšala svoje umenie tam. Vedela som, že Slovensko a príležitosti, ktoré ponúka, mi zostávajú, ďalšia zastávka bola teda Budapešť. Ale mala som v pláne aj Českú republiku a zdá sa, že plány vychádzajú. Po komédii Nestyda som vyhrala konkurz na celovečernú rozprávku, ktorú bude režírovať Milan Ciesler.

Filmové ponuky sa vám len tak hrnú. Máte však za sebou aj niekoľko shakespearovských postáv, v divadle ste účinkovali niekoľko rokov. Prestalo vás baviť?
Divadlo som robila od detstva. Film bol pre mňa niečo nové. V Budapešti som strávila dva roky v divadle a bol to veľmi pekný, intenzívny a krásny čas. A vo mne sa znovu ozvala obava - čo ak sa pominie radosť, ktorú mi práca prináša? Tak som to skúsila s filmom.

Máte rada prekážky?
Myslím, že áno. Vždy si vyberiem ťažšiu cestu. Mohla by som sa vydať tou, ktorá je ľahká a priechodná, ktorú mám priamo pred sebou. Ale radšej skúsim ísť inokade. Do neznáma. Pri počte filmov, ktoré sa nakrúcajú na Slovensku, máte celkom slušnú filmografiu. Hrali ste v Konečnej stanici, Démonoch, do kín prišiel pred pár dňami Nedodržaný sľub.

Nezávidia vám niektoré slovenské herečky, že máte viac práce ako ony?
Zatiaľ mi ani jedna nič nepovedala. Ale nedávno počas prenosu Miss Slovensko som sa stretla so samými pozitívnymi reakciami. Hovorili mi, že je super, keď môžem pracovať na Slovensku aj v Maďarsku. Myslím, že to bolo úprimné a otvorené. Nemala som pocit, že by žiarlili.

Nedávno ste dokončili aj projekt Leto. Hráte v ňom s Tomášom Maštalírom.
Musím pripomenúť, že hlavnou hrdinkou nie som ja, ale pani Ivana Chýlková. Tie najdôležitejšie scénky sa odohrávajú práve medzi ňou a Tomášom. My s Tomášom prichádzame ako pár k nej, pretože jej zomrel partner, ktorý bol Maštalírov otec. Medzi synom a nevlastnou matkou vznikne citové puto. Zamilujú sa do seba. Prepletenec vzťahov, konflikty dvoch lások - o tom bude Leto. Bola to veľmi príjemná práca. Postavená na hercoch a ich výkonoch.

Prežiť na plátne románik s Tomášom Maštalírom musí byť zaujímavé. Na Slovensku má pozíciu zvodcu a sexsymbolu. Vnímali ste to pri práci?
Vôbec nie. S Tomášom sa poznáme už dlhšie práve prostredníctvom bývalej spolužiačky Táne Pauhofovej a je to príjemný muž. My dvaja sme vlastne nemali spolu ani tak veľa scén. Viac sa objavujem pred kamerou práve s Ivanou Chýlkovou.

Zatiaľ najväčšiu popularitu vám priniesol film Nestyda.
Áno, to je presne typ filmu, ktorý herečka potrebuje. Môžete nakrúcať veľa, ale projektov, ktoré vám prinesú úspech a dostanú herca do povedomia divákov, toľko nie je. V mojom prípade to bol práve film Nestyda.

V súvislosti s ním sa sústredila veľká pozornosť aj na odvážne erotické scény a nahotu, ktorú ste pred kamerou predviedli. Ako sa s tým vyrovnávate?
Hovorím si, že z takých vecí netreba robiť veľkú vedu. Slováci sú trošku úzkoprsí. Tu sú podobné scény stále vnímané ako niečo výnimočné, občas až poburujúce. Keď si však žena vyberie povolanie herečky, vie, do čoho ide. Musí si uvedomiť, že sa bude odhaľovať duševne a občas aj fyzicky.

Takže vy ste sa s tým vyrovnali?
Viete, ono to je tak. Keď sa herečka vyzlieka, nie je dobre. Keď zostane oblečená, tiež nie je dobre. Tak som si povedala, že nebudem riešiť, čo povedia iní. Žijem si svoj vlastný život a za rozhodnutia, ktoré urobím, som celkom zodpovedná.

Zdá sa, že českí režiséri na vás letia. Okrem Jana Hřebejka a spomenutého Milana Cieslara ste spolupracovali na Nedodržanom sľube s Jiřím Chlumským.
S ním sme sa spoznali už pri Konečnej stanici. Pozval ma na kasting k novému filmu, lenže ja som vtedy bola veľmi chorá a vôbec som nedokázala pricestovať do Bratislavy. Medzi herečkami, ktoré prišli, nenašiel nijakú vhodnú na postavu, ktorú potreboval obsadiť. Povedal si, že keď už má so mnou skúsenosť, úlohu dostanem ja.

Aká je vaša postava v tomto filme?
Je to taká jar, prináša rozkvitnuté a uvoľnené momenty. Viete, Nedodržaný sľub je dosť ťažký, smutný, ale scény, v ktorých vystupujem ja, sú pozitívne. Som žena, s ktorou hlavný hrdina prežil prvú lásku, prvé intímne chvíle. To ste mi nahrali na ďalšiu otázku.

Aká bola vaša prvá láska?
Veľmi dlho som nemala vzťah. Vlastne som po prvý raz začala s mužom vážnejší vzťah až v dvadsiatich rokoch. Bol starší a dlho som si myslela, že on je mojou prvou láskou (pozn. red. herečka žila s maďarským režisérom Arpádom Sopsitsom, bol od nej starší takmer o tridsať rokov). Lenže nemala som s čím porovnávať, nemala som iné skúsenosti v tejto oblasti. Potom prišiel Csaba a ja som pochopila, že ozajstná prvá aj pravá láska je práve on.

Kde ste sa zoznámili?
Pri fotení. Spolupracovala som vtedy s jednou módnou návrhárkou a obsadili ma ako modelku. Csaba bol fotografom katalógu. Dnes žijete v jednej domácnosti. Áno, už viac ako tri roky bývame spolu.

Dá sa vychádzať s fotografom, ktorý často fotí s peknými ženami?
Priznám sa, najmä zo začiatku to bolo zvláštne. Často nám pobehovali v byte ženy, ktoré Csaba fotil, keďže má doma aj ateliér. Vnímala som to čudne. Keď pracoval, radšej som odchádzala z domu. Aj pre neho je ťažké, keď vidí, že sa pred kamerou vyzliekam.

Takže bez žiarlivosti sa to nezaobíde?
Žiarlime jeden na druhého. Tak zdravo. Dôležité je, že si veríme. Viem, že som preňho tá pravá a nijaká iná nepríde. Váš partner okrem komercie tvorí aj umelecké fotografie.

Ste jeho osobnou múzou?
Áno. A super je, že to na ňom aj sama vidím. Niet krajšieho vyznania lásky.

A čo svadba, rodina? Nie sú v pláne?
Chceli sme sobáš už minulý rok. Potom sme si však kúpili nový byt. V tom súčasnom je spomenutý ateliér, a tak sme sa rozhodli, že si zariadime ešte druhý domov. Taký, kde bude dostatok súkromia. Teraz ho prerábame a po lete, keď ho hádam dokončíme, by mohla prísť aj svadba.

Máte vysnívanú predstavu, ako by mala vyzerať?
Csaba by bol najradšej, keby sme sa vzali niekde na Seychelských ostrovoch a boli sme tam len sami dvaja. Ja som trošku viac klasická. Chcela by som si vychutnať deň, keď budem mať krásne šaty, okolo mňa budú moji blízki, moja rodina. To mi stačí.

Ste jedináčik?
Nie, mám aj brata. On zostal s rodičmi vo Fiľakove. Je pedagóg a ešte stále študuje. Umelú inteligenciu a informatiku.

Rodičia vám ešte ,,nepília" uši s vnúčaťom?
Moja sesternica má už synčeka a dosť často navštevuje mojich rodičov. Otec sa pri hrách s tým malým naozaj vyžíva. Už vidím, že by obaja boli radi, keby som aj ja oznámila šťastnú správu o bábätku. Tak uvidíme.

Ste pripravená na život matky a manželky? Aká ste vlastne gazdiná?
Domáce práce a život gazdinej si užívam. V tomto určite nemám maniere. Neprídem domov s tým, že si hneď ľahnem a začnem sa sťažovať, aká som unavená. Samozrejme, aj to sa stane. Nedokážem si však predstaviť, že by som povedala Csabovi, choď si vyprať veci, choď umyť riad. Myslím si, že takéto veci má robiť žena. Muž má svoje povinnosti. A mňa navyše domáce práce naozaj bavia. Uvoľňujú ma, najlepšie sa cítim, keď varím alebo si skrášľujem byt. Teraz čakám na kuchyňu do nového bytu, už sa neviem dočkať.

A kde sa vidí Eva Kerekesová o desať rokov?
Viem, že by som chcela hrať bez hraníc. Neobmedzovať sa len na jednu krajinu, jedno divadlo. A teraz som sa začala zaoberať aj myšlienkou, že začnem podnikať. Vysnívala som si projekt, ktorý mi hádam prinesie do života väčšiu istotu. Herectvo budem robiť z radosti a pri tom budem mať aj niečo, čo ma uživí.

Takže z herectva sa vyžiť nedá?
Ako kedy. Nechcem však doma čakať, kým mi zazvoní telefón a oznámia mi, že mám prácu. Je to psychicky náročné a navyše to zvádza herečky k tomu, aby prijali všetko, ak ten telefón dlho nezvonil. Potom robíme aj prácu, ktorú by sme inak nevzali.

S čím konkrétne máte problém vy?
Nechcela by som sa venovať veľmi komerčným veciam, pri ktorých sa herectvo dostáva na vedľajšiu koľaj. Napríklad som nedávno odmietla jeden slovenský film, postava ma neoslovila. A tiež mám problém so seriálmi. Niežeby som ich nemala rada, ale dokážem si predstaviť prácu v takom desať-, dvanásťdielnom projekte. Určite by som nechcela nakrúcať seriál dva roky. Vtedy sa človek veľmi opozerá.

A nenaznačíte aspoň trošku, v čom budete podnikať?
Rada velím a šéfujem. A je to trošku o tom. Viac vám neprezradím, hádam, keď sa stretneme o rok, už to bude jasné. Zatiaľ budem ticho, aby som to neuriekla.

Vica Kerekes (28) Narodila sa vo Fiľakove. Veľa Slovákov ju pozná pod menom Eva, pseudonym Vica si zvolila tak, ako kážu nepísané pravidlá - v Maďarsku totiž žije staršia herečka menom Eva Kerekes. Už počas štúdia na VŠMU nakrútila film Konečná stanica. Po skončení školy sa presťahovala do Budapešti, účinkovala predovšetkým v divadle. V súčasnosti v Maďarsku nakrúca najmä pre televíziu, na Slovensku ju diváci poznajú vďaka filmom Démoni, Nestyda, nedávno mal premiéru film Nedodržaný sľub. Herečka žije s umeleckým fotografom Csabom Vighom.

Zdroj: Zdeno Gáfrik, pre Pravda Ženy
Foto: Csaba Vigh