Čas sadenia priesad

V prvom skoršom termíne, ktorý pripadá na apríl až začiatok mája, môžeme vysádzať chladuvzdornejšie druhy záhradných rastlín. K nim patrí najmä kapusta, kaleráb, kel, šalát, brokolica, tekvica, cuketa, patizón, jahoda, sedmokráska, plamienok, sirôtka, muškát, rudbekia, žltohlav, hyacint a niektoré ďalšie druhy záhradných rastlín. V neskoršom termíne, v polovici mája, po tzv. "zmrznutých mužoch" – Servácovi, Pankrácovi a Bonifácovi, vysádzame priesadu teplomilnejších druhov úžitkových a okrasných rastlín, citlivých nielen na mráz, ale aj výraznejšie podchladenie prízemných vrstiev vzduchu a pôdy. Radíme k nim predovšetkým rajčiak, zeler, karfiol, papriku, baklažán, uhorku, melón, fuchsiu, pivonku, železník, cíniu, kapucínku, petúnku, gazániu, georgínu, cyklámen atď.

Platí to nielen pre horské a podhorské oblasti, ale aj teplejšie nížinné polohy. Aj z hľadiska hĺbky poznáme plytké aj hlboké vysádzanie priesad. Plytko, len tak hlboko ako vyrástla priesada zo semena, sadí sa najmä šalát, melón, uhorka, tekvica, brokolica, cuketa, patizón, zeler, jahoda, petúnka, sirôtka, rudbekia, žltohlav a sedmokráska. Hlbšie, s ponorením aj časti byle s odtrhnutými listami, vysádzame predovšetkým priesady rajčiaka, kalerábu, kelu, cínie, plamienka, kapucínky, georgíny, železníka, pivonky, rudbekie a gazánie. Pri hlbšom vysadení sa priesada lepšie ujíma, lebo nevysychá, nevyťahuje sa a niektorým druhom, ako napr. rajčiaku a železníku vyrastajú zo zakopanej stonky aj prídavné korene. Platí to rovnako pre priesady s obnaženými koreňmi, ako aj s koreňovým balom.

Text: Zoltán Bedrna pre Pravdu
Foto: Shutterstock