Kráľovičová: Začínala v prezidentskej lóži
Rodný dom Márie Kráľovičovej stojí dodnes v dedinke Čáry na Záhorí. Je sýtomodrý a pôsobí ako divadelná kulisa.
Odtiaľ vyrazila Mária Kráľovičová do sveta, aby sa stala herečkou Marínou.
Budúca herečka nemala s kým hovoriť o svojich túžbach - rodičia mali iné starosti a nikto v dedine nemal podobné sny ako ona, nemala konkurenciu, ale ani spojenca. Ale predsa, babička jej po večeroch čítavala a ona si počuté predstavovala ako film a obsadzovala sa do všetkých postáv, ktoré sa jej páčili.
Táto babička vzbudzovala aj túžby po diaľkach: "Mari, tam za tými vŕškami, tam je Rím..." A tak Mária Kráľovičová odišla z domu mladá, lebo ju to ťahalo do diaľok. Odišla, ale na opačnú stranu - nie do Ríma, ale do Bratislavy.
Vykonávala rôzne práce, bola aj úradníčkou, aj predavačkou, vyskúšala všetko možné: "Nikdy som nepovedala, že niečo neviem, do všetkého som išla. Keď sa ma opýtali, či viem hrať na klavíri, zareagovala som: Skúsim to. Všetko sa mi však darilo! Svet bol pre mňa gombička."
Teta Maríny Kráľovičovej, tiež sa volala Marína, pracovala v Slovenskom národnom divadle ako uvádzačka. Mala na starosti prvé poschodie, práve to, kde bola prezidentská lóža. Táto lóža nebývala vždy obsadená, a tak tam mohla usádzať svoju neter. "Sledovala som mnohé predstavenia práve odtiaľ. Do divadla som vďaka tete chodila zadným vchodom, služobným vchodom som išla aj na konkurz a odvtedy som už chodila zadným vchodom stále. Ja som vlastne hlavným vchodom do divadla ani nikdy nešla." Mária Kráľovičová sa prihlásila na konkurz do SND hneď po vojne v roku 1945. Komisiu viedol Andrej Bagar a mladá adeptka herectva ich pekne pobavila: "Všetci sa smiali. Zahrala som scénku zo Ženského zákona, potom som recitovala báseň Maše Haľamovej a na záver sme mali predviesť vlastnú prácu. Ja som predviedla vidiecku etudu - dievčina Anička vyšíva, pes šteká, je poludnie a zrazu príde poštár. Prinesie list, v ktorom dievčine oznamujú, že ju prijali do divadla... V tom spočíval ten fígeľ." Prijali ju a poslali hrať do Martina. "Chválili ma, kritici písali, že som talent, a tak som sa rozhodla, že pôjdem na konzervatórium do Bratislavy. Nastúpila som 1. septembra 1948. A začala som hrať aj v SND." V Martine zanechala aj svoju veľkú lásku Ctibora Filčíka: "Keď som sa hlásila z Martina na konzervatórium, musela som to Tiborovi utajiť, lebo by ma nepustil na skúšky. Nemal rád, keď som bola na javisku, chcel ma len pre seba. Potom ma volal, aby som sa vrátila, ale ja som už bola omámená Bratislavou, množstvom zaujímavých ľudí, umelcov a možností. Pohltilo ma to - a trvá to dodnes."
Marína Kráľovičová rada a s úsmevom prízvukuje, že sa veľa naučila od mužov. Spoznala básnikov, spisovateľov, výtvarníkov, ktorí toho o živote vedeli veľmi veľa, boli vzdelaní, rozhľadení, stačilo ich počúvať. Jej osudovým mužom sa stal básnik a publicista Miro Procházka: "On mi otvoril svet umenia, vzdelania, bol mi oporou a dal mi slobodu." Zoznámili sa na plese v Redute, kde sa Marína vydávala za robotníčku z cvernovky. Niečo na tom aj bolo - Mária bola plebejka a Miro aristokrat, z tohto protikladu sa zrodila harmonická dvojica, ktorá spolu vydržala po celý život, až do jeho smrti v októbri 2005. Keď ovdovela, musela začínať odznova. Strata manžela bola pre ňu veľmi bolestná, boli na seba veľmi nadviazaní. Ich manželstvo nikdy nebolo formálne, neprešlo nijakým ochladnutím. "My sme sa milovali do konca jeho života, a to doslova," spomína. ,,Naozaj som musela po jeho odchode znova začínať - bez jeho prítomnosti, bez istoty, ktorú mi dával. On bol galantný, nosil mi darčeky, kvety, pre mňa boli dôležité jeho názory. Obaja sme boli veľmi činorodí a nikdy sme nemysleli na smrť. Tá však prišla a ja som musela tento medzník prekonať. Začať opätovne bez neho. Pomohli mi deti, tie prvé Vianoce osamote sme strávili v Egypte. Potom sme sa vrátili a ja som zas stála na štarte. Pomohla mi práca, javisko. Hrám ďalej a žijem ďalej. A stále niečo začínam. Nikdy nezahodím šancu."
Mária Kráľovičová
-
-
-
-
Zdroj: Helena Dvořáková pre Pravdu
Foto: Marek Velček pre Pravdu
