Najväčší problém v rodinách, o ktorom sa doteraz mlčalo

Fakt o ktorom sa väčšinou v rodinách mlčí, či sa ticho toleruje. Oficiálne je totiž neprijateľný. Rozdielny postoj k svojim deťom je však realita v mnohých rodinách. Je to vôbec možné, milovať jedno vlastné dieťa viac ako to druhé?

Dramatické scény detí, ktoré sa dožadujú pozornosti, sladkosti, či iných vecí sú každodennou realitou v každej rodine. Skrýva sa za nimi pocit nespravodlivosti, obyčajná ľudská žiarlivosť, chýba im uznanie, podpora, povzbudenie, istota. Podľa najnovších prieskumov až 62 % rodičov priznáva, že nie sú k svojim deťom spravodliví. Jeden z dvanástich rodičov uviedol, že jedno dieťa uprednostňuje pred druhým.

Priznajme si to a riešme to

Žiaľ táto nerovnosť je v rodinách až desivo bežná a spôsobuje veľa sĺz a konfliktov. Povahové vlastnosti dieťaťa vie genetika priadne zamotať a tak sa často stáva, že jedno dieťa zrkadlí naše zlé stránky, či preberá vlastnosti, ktoré u partnera najviac neznášame. Naopak druhé dieťa je naším miláčikom, s ktorým si absolútne rozumieme, máme spoločné reč, záujmy a bezproblémovú komunikáciu. Ako rodičia to radi a prirodzene využívame. Trávime s milovanejším dieťaťom viac času, venujeme mu viac pozornosti, kupujeme mu drahšie veci. Prejavujeme mu viac lásky, častejšie sa objímame. Druhé dieťa to prirodzene cíti a búri sa. Vznikajú scény, pocity krivdy, nekonečné vysvetľovanie a obhajovanie, ktoré aj tak nič nevyrieši. I keď ako rodičia si pomáhame zaručenými argumentmi, v skutočnosti sú vykonštruované. Dôvody ako – že dieťa je mladšie, vyžaduje si väčšiu pozornosť, má nejaké povahové špecifiká, ktoré treba akceptovať.
Vo všeobecnosti sa traduje, že muži viac inklinujú k dcéram a ženy k synom. Dokonca až 88 % matiek priznáva, že ak im deti ochorejú, viac sa starajú o syna ako o dcéru.