Presunúť na hlavný obsah

Príbeh: Môj Veľkonočný pondelok? Alkohol, násilný sex a strach

Partnerské vzťahy

Vždy pred sviatkami počúvam správy o  postupnom vytratení veľkonočných tradícii z väčšiny slovenských domácností. Všetkým ženám z nich tíško závidím.

 

Pochádzam z  menšej dedinky na severe Slovenska, kde sa naozaj úpenlivo dbá na zachovanie kultúrneho bohatstva. Tradície, zvyky, porekadlá ... všetko pretrváva z  generácie na generáciu a  ja v  podstate nemám nič proti. Starosti mi robí výlučne môj manžel Peter. Počas šibačky sa totiž správa ako násilník a  zviera. 

 

Keď som bola malá, na sviatky jari som sa tešila. S  babkou sme piekli koláče, zdobili byt dekoráciami, odmeňovali šibačov ručne maľovanými vajíčkami, no  stihli si i  oddýchnuť, venovať sa rodine a  iným príjemným aktivitám. Súčasný, už šesť rokov nemenný veľkonočný scenár, ma ale privádza do zúfalstva.

 

Z  roka na rok horšie

 

Myslela som si, že veľkonočné nadšenie z  Petra postupom rokov opadne. Nielenže som sa škaredo mýlila, no je to čoraz horšie. V  našej dedine býva zvykom, že muži v  početnej skupinke kráčajú od domu k domu, v  každom jednom ženské obyvateľky riadne vyšibú, posilnia sa panákom tvrdého destilátu a  pokračujú ďalej v obchôdzkach. Dom, v  ktorom bývam ja, stojí na samom konci obce, čiže pre šibačov je poslednou zastávkou. To najlepšie na záver? Pre Petra určite... 

 

Strach o život

 

Minulý rok som zažila hotové peklo. Okolo obeda sa dovalil môj nesmierne opitý manžel spolu s  partiou susedov. Mali v  sebe také množstvo alkoholu, až som sa bála vpustiť ich dnu. Manžel zobral korbáč a  vyšľahal ma tak, až mi na niektorých miestach praskla koža a  začala tiecť krv. Moje slzy sa mu zdali smiešne a  v  úderoch pokračoval. Ostatní muži sa len s  úškrnom na perách prizerali. Miesto voňavky či pokropenia vodou som skončila v  neďalekom potoku, pričom manžel mi pod vodou držal hlavu. Veľmi pomaly ku mne doliehal tlmený smiech nad hladinou a  trvalo niekoľko dlhých sekúnd, kým zovretie Petrových rúk povolilo. No ani tým sa pre mňa najneobľúbenejší deň v  roku neskončil.

 

Sex z donútenia

 

Môj muž je dobre stavaný štyridsiatnik a  čo sa sexuálneho života týka, nemali sme žiadne problémy. Píšem v  minulom čase, pretože pred dvoma rokmi si Peter sex surovo vynútil. S  dychom verne pripomínajúcim pach lacného alkoholu a  domácej klobásy mi bol akýkoľvek dotyk odporný a  na milovanie som ani nepomyslela. Jeho to ale nezaujímalo. K  násilnému sexu pridal i  facky. Vlani to spravil opäť a  ja sa desím, čo príde o  pár hodín.

 

Ideálny manžel?

 

Naše manželstvo je bezdetné, no obaja máme prácu, ktorá nás baví, staráme sa o  psov z  útulku a  nemám pocit, že by sme  strádali. Peter je počas roka takmer abstinent, nefajčí, nefláka sa po krčmách a  ak mám byť úprimná, toto je jediný deň, kedy sa utrhne z  reťaze. Na ďalšie ráno vidí moje modriny, rozpamätá sa na litre alkoholu, zvratky v  kúpeľni i  hrubý sex. Ospravedlňuje sa, sľubuje, no ja mu neverím. 

 

 

Bezvýchodisková situácia

 

Samozrejme, napadol ma i  rozvod ako možné riešenie. No čo poviem na súde? Chcem sa rozviesť, pretože sa môj manžel počas Veľkonočného pondelka mení na monštrum? Bije ma, nadáva mi a  pohŕda mnou?  Som kresťanka, sviatky si napriek situácii doma vážim, nepatrí sa tráviť ich inde ako v  kruhu najbližších, neostáva mi teda nič iné ako sa s  ich priebehom zmieriť. Bohužiaľ.

 

Čitateľka Alena (37)