Presunúť na hlavný obsah

Šokujúce obrazy slepého umelca

Lifestyle

K dosiahnutiu absolútnej spokojnosti a životného naplnenia mu paradoxne dopomohla osobná tragédia. V tridsiatich rokoch sa zo šťastného muža plného snov a ambícii stal mrzák. Po ťažkom epileptickom záchvate prišiel o zrak a život pre neho stratil zmysel. Našťastie, len dočasne. Čoskoro totiž našiel jeho nový zmysel.

„Mal som hroznú depresiu a neustále sa ľutoval,“ spomína na najťažšie dni svojho života sympatický umelec. Avšak netrvalo dlho a John načisto prepadol maľovaniu. Hoci kreslil odmalička, až po strate zraku nadobudla jeho tvorba celkom nový rozmer.

Objavil svoj skrytý talent

Zlom nastal v jeden večer, keď sa len tak z dlhej chvíle hral s farbami v tubičkách a skúšal nové náčrty. Farby síce nevidel, no dokonale ich začal vnímať dotykom. Tmavšia bola hustejšia, biela naopak redšia. Ich zmiešaním dosiahol šedú a postupne začal rozlišovať aj ostatné odtiene. „Ľudia ani len netušia, akú silu majú ich jednotlivé vnemy. Stratu očí dokonale vynahradia dotyky, pocity, čuch ... ich intenzita sa znásobí. Je to niečo neuveriteľné,“ tvrdí s odstupom času sympatický Američan. Výsledkom jeho snahy a obdivuhodného maliarskeho cítenia sú krásne obrazy, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani celosvetovo uznávaní, „zdraví“ umelci.

Najinšpiratívnejší príbeh

John ani len netušil, aký úspech na ceste životom ešte dosiahne. Jeho diela sú predávané takmer v tridsiatich krajinách sveta, permanentne sa o ne zaujímajú známe médiá a za svoje originálne a do detailov precítené obrazy získal i niekoľko prestížnych ocenení. Dokument o jeho živote na Youtube bol dokonca vyhlásený za Najinšpiratívnejšie video roku 2008.

Čo povedal o svojej tvorbe?

„Moja najobľúbenejšia farba je modrá. Je jemná ako ľudská pokožka.“

„Až po strate zraku som sa naučil prijímať neúspech. Predtým mi chýbala odvaha čeliť faktu, že obraz nie je dostatočne dobrý. Teraz ho skrátka nevidím, čo má aj svoje výhody.“ (smiech)

„Vždy, keď počúvam hudbu, vidím farby.“

„Emócie, ktoré mnou lomcujú, zvyknem zahaliť do farieb. Tým dávam ostatným najavo, ako sa v daný moment cítim.“

O samotnej tragédii, skľučujúcich pocitoch a nových podnetoch na tvorbu rozpráva v priloženom, ocenenom videu. Tvrdí, že až teraz našiel dokonalé šťastie a sled nešťastných udalostí môže neraz znamenať nový, lepší začiatok. Dnes po boku milovanej ženy a krásneho synčeka maľuje, prednáša na univerzite, zúčastňuje sa workshopov a snaží sa inšpirovať ľudí s podobným osudom. O ukážky akým spôsobom kreslí a ako dokáže jednotlivé obrazy prežívať, nie je v priloženom videu taktiež núdza.