Presunúť na hlavný obsah

Príbeh: Veštkyňa mi zničila život

Rodinné vzťahy

Myslím si, že väčšinu ľudí, ktorí sa ocitnú na životnej križovatke, napadne možnosť vyhľadať služby veštkyne a nechať si poradiť. Najmä ak už majú túto skúsenosť za sebou a s výsledkom boli spokojní. No nemusí to byť pravidlo. Napríklad mne opätovná návšteva veštice zničila život.

 

Po prvý krát som vešticu oslovila počas vysokej školy. Ako dvadsaťtriročná študentka som nemala žiadne vážnejšie starosti, teda okrem problémov s láskou. To veštica v šálke kávy i videla a upokojila ma, že ten pravý príde o čosi neskôr, možno až o pár rokov, bude to muž, ktorého poznám a k osudovému stretnutiu dôjde v zahraničí.
 
Tak sa aj stalo. Zhruba o tri roky neskôr som sa vydala s partiou na dovolenku do talianskeho Bibione a na promenáde, počas večernej prechádzky, som natrafila na bývalého spolužiaka zo strednej školy, sympaťáka Laca. Nebudem sa priveľmi rozpisovať akú malo naše fatálne stretnutie dohru, zhrniem to len stručným poznamenaním: Áno, veštkyňa mala pravdu a Laco sa stal mojim milovaným manželom.

Všetko sa raz skončí?

Niekoľko rokov sme žili v absolútnej harmónii. Krátko po svadbe som porodila dvojičky, Laco dobre zarábal, ja som sa starala o domácnosť, každý rok sme chodili na letnú dovolenku k moru a v zime sa vždy pobrali na týždeň lyžovať. Mali sme svoje menšie problémy, koniec koncov rovnako ako aj iné páry, no nebolo to nič hrozné, nič zásadné, nič čo by nasvedčovalo tomu, že sa naša idylka čoskoro skončí.
 
Zhruba pred pol rokom sa začal manžel vracať domov čoraz neskôr a v zamestnaní trávil neraz i celé víkendy. Nepýtala som sa, čo je vo veci. Veď sa správal milo, s úctou, bol pozorný ku mne i k deťom, aj po sexuálnej stránke bolo všetko v poriadku.

„Dobrá“ rada kamarátky

S manželovou zaneprázdnenosťou som sa však zverila kamarátke, ktorú som kvôli pocitu samoty často navštevovala a vždy sme sa vedeli výborne porozprávať. Aj ona bola mamičkou na materskej dovolenke a tak nám vzájomné „vylievanie“ sŕdc pomáhalo. Dnes som ale už sto krát oľutovala, že som sa jej so svojim problémom zdôverila.
 
Alica do mňa totiž zaryla pomyselného červíka obáv a podozrenia. Priznala mi, že v predošlom vzťahu zažila niečo podobné a jej najhoršie obavy sa časom i potvrdili. Vraj nemám byť hlúpa a ak mi chýbajú jasné dôkazy, nech zájdem za jej výbornou kamarátkou veštkyňou a budem si aspoň na istom.
 
Ponúkané telefónne číslo som si uložila a s hlavou plnou protichodných myšlienok sa pobrala domov. Čakal ma prázdny byt, dvojičky nocovali u manželových rodičov, bolo už takmer desať hodín večer a keby mi vtedy Laco zodvihol telefón, dopadlo by pravdepodobne všetko inak. Ale on mobil nedvíhal, nezavolal naspäť, nenapísal textovú správu a štrngot kľúčov vo dverách ma zobudil až nad ránom.
 
Červík pochybností je hrozná vec a ja som v presvedčení, že ma veštkyňa ukľudní a všetko bude opäť v najlepšom poriadku, hneď na druhý deň vytočila jej telefónne číslo a o tri dni sedela už zoči voči jej tarotovým kartám.

Odkiaľ by to všetko zistila?

Počas zhruba hodinového sedenia rozprávala o rozvode mojich rodičov, trápení, ktoré mi spôsobujú žlčníkové kamene, dokonca vedela, že manžel mojej sestry mal pred časom ťažkú autohaváriu. Keď mi zhruba v polovici dialógu zdelila, že môj manžel má milenku, nemala som dôvod jej neveriť. Údajne je to kolegyňa z práce, stretávajú sa niekoľko mesiacov a ak niečo rýchlo nepodniknem, vezme mi nielen jeho, ale postupne i deti, byt a mne ostanú len oči pre plač. Veľmi som sa zľakla. Veď svoju rodinu milujem a je pre mňa všetkým. Preto som súhlasila so sériou sedení, ktoré mi mali manžela prinavrátiť späť. 

Vyšlo ma to draho

Ako mamička na materskej dovolenke som nemala veľa peňazí a zo spoločnej kasy by nárazové hradenie vyššej sumy bolo môjmu manželovi podozrivé. Požičala som si preto peniaze od nebankového subjektu, čo mi vzhľadom na želanú anonymitu a zbytočné papierovačky prišlo ako najschodnejšie riešenie. Absolvovala som dovedna 10, nie najlacnejších seáns, a v slepej viere robila všetko, čo mi veštkyňa odporučila. Veci sa síce pohli vpred, no žiaľ nie v môj prospech. 
 
Po necelých dvoch mesiacoch za mnou prišiel Laco a so smútkom v hlase mi oznámil, že sa zamiloval do inej ženy a odchádza k nej žiť. Nemám sa vraj báť, pretože o dvojičky sa bude starať i naďalej, všetko vyriešime v kľude a ja ako rozumná, samostatná a pragmatická žena všetko zvládnem. Bože, ako sa len mýlil.

Zrútil sa mi svet

Zosypala som sa. Behom chvíľky som prišla o všetko. Možno keby som posledné týždne nevenovala akýmsi sedeniam u veštkyne, no viac sa koncentrovala na manžela, dopadlo by všetko inak. Možno som mala Laca konfrontovať už v štádiu prvotných obáv a zabojovať, keď sa medzi nami dvoma ešte len rozhodoval. Možno som mala veriť väčšmi sebe než cudzej žene, na ktorú som sa v čase ťažkých chvíľ nezmyselne upla a dôverovala jej, hoci pre ňu som bola len biznis. Čo viem však určite je, že som sa nemala zadlžovať a ohrozovať tak spoločný majetok, náš domov. 

Musím začať od nuly

Nemám manžela, deti sa mi vzďaľujú, veď predsa s ockom je taká sranda, splácam pôžičku tak povediac z ničoho, no ak vynechám splátku, môžem prísť o strechu nad hlavou. Prečo ľudia tak slepo veria veštkyniam, prečo dúfajú, že za nich vyriešia problémy, prečo sa radšej nespoliehajú na veci pozemské a hlavne svoju intuíciu? Nespochybňujem nadprirodzené schopnosti a verím, že podaktorí ľudia ich skutočne majú. Ja som zrejme natrafila na tú nesprávnu osobu, ktorá mala len snahu sa na mojej naivite obohatiť. A ja za svoju dôverčivosť budem pykať ešte riadne dlho.
 
Čitateľka Andrea 39