Príbeh: Najväčšie zlomy v živote nastanú, keď to najmenej čakáte...

 

Myslím si, že každá žena postupom času intenzívne vníma tikot biologických hodín a čoraz menšiu možnosť voľby v kategórii potenciálnych partnerov. A ani ja som nebola výnimkou.

 

Až donedávna som žila v spoločnej domácnosti spolu so svojou matkou. A hoci nie som domased, vždy mi bolo ľúto nechávať ju doma samú počas sviatkov a ísť sa s priateľmi zabaviť. Nikoho iného okrem mňa nemá. Som jedináčik a s otcom sa rozviedla, keď som mala 16 rokov. A tak spolu každý rok trávime Vianoce i Silvester, hoci každý rok po odbití polnoci som maskovala slzy v očiach.  Nie pre mamu, no kvôli sebe: že som sama, nemilovaná, ekonomicky nesamostatná a „zbytočná“. Nikdy by ma nenapadlo, že práve na Silvestra sa môj život celkom zmení.

Ako tradične, posledný deň v roku som trávila prípravami na večer. Upratovanie, varenie, pečenie, slávnostná večera. Po nej presun do obývačky a sledovanie  programov v televízii až do skorších ranných hodín. Presne to bol nemenný scenár našich „osláv“ možno aj celú dekádu. Presnejšie povedané, až do minulého roka.

Na večeru sme si s mamou dožičili poriadnu porciu vyprážanej ryby a majonézového šalátu. Veď túto dobrotu si zvykneme dopriať len dva krát ročne. Jedlo mi však tentokrát nesadlo a ja som čochvíľa pocítila ostrú bolesť v bruchu. Tá sa každou minútou stupňovala tak veľmi, až som sa zvíjala v kŕčoch a prosila mamu o zavolanie sanitky. 

Približne o dvadsať minút dorazili záchranári a odviezli ma na pohotovosť. Tí, čo už v minulosti mali žlčníkový záchvat vedia, aká je táto bolesť ostrá, pichľavá a intenzívna. Zameriam sa preto na jedinú pozitívnu vec, ktorá s mojim zdravotným stavom v danom momente súvisela. Medzi dvoma záchranármi, ktorí prišli v osudný večer po mňa, bol aj ON. Zavolal mi hneď na druhý deň. Marek, štyridsaťročný sympaťák, ktorého ukľudňujúci hlas a charizma ma takmer v momente opantali.  Jeho telefonát a úprimný záujem o to, ako sa cítim, ma prekvapili. Ako to dopadlo, už isto tušíte. Z telefonického kontaktu a neskoršieho osobného poďakovania pri čaji sa po niekoľkých schôdzkach vykľul partnerský vzťah, zamilovanosť, spoločné plány do budúcnosti a zasnúbenie. Nemôžem uveriť, čo všetko sa za ten rok udialo.  

Chcela by som preto apelovať na všetky ženy, ktoré prestali veriť v lásku. Tá ozaj prichádza vtedy, keď to najmenej čakáte. A práve láska je ten najlepší prostriedok, ako prekonať všetky problémy sveta. Vďaka nej neexistuje nič, čo by ste nezvládli. Stačí len veriť, že ju v sebe máte a nenechať sa premôcť obavami, že vám nie je súdená. To, čo nám podľa znalcov v milovaní bráni najviac, je až prílišná racionalita a presvedčenie, že k láske vedie zložitá cesta a končí spravidla bolesťou. Aj to sa stáva, veď na svojom šťastí treba systematicky pracovať. Ja už viem, že mám pri sebe pravú lásku. Tá totiž prichádza s uvedomením, že v celom vesmíre existuje len jeden muž. Človek, ktorý patrí len vám a vy jemu. A neraz to býva človek, ktorý sa zjaví práve vtedy, keď v to prestávate dúfať. 

 

Čitateľka Nikola (37)