Jena Šimková: "Každý má svoj uhol a úlohou mňa, fotografky, je ten uhol nájsť"

Ste absolventkou Filmovej a televíznej fakulty FAMU v Prahe. Prečo práve fotografia?

K fotografii ma priviedol otec, ktorý mal fotografovanie ako koníček. Dostala som sa na Strednú školu umeleckého priemyslu (ŠUPKu) na odbor fotografie a bolo pre mňa prirodzené pokračovať v štúdiu aj na vysokej škole. V Bratislave vtedy odbor fotografie na vysokej škole ešte nebol. Praha bola vtedy navyše pre nás vytúženou métou. Na FAMU chodili študovať študenti z celého sveta a  a mňa dodnes teší, že ma tam zobrali .  

Je podstatná škola na to, aby človek mohol byť profesionálnym fotografom?

Pre mňa osobne bola škola nesmierne dôležitá. Okrem toho, že sme sa učili ako sa čo fotí, získala som vzdelanie z dejín umenia, filmu, z literatúry, z filozofie, z optiky a ďalších oblastí, na ktorých budujem celú svoju kariéru. Samozrejme, dnes sú aj vynikajúci profesionálni fotografi, ktorí majú vzdelanie v inom odbore, ktorí majú prirodzení talent a stále na sebe pracujú. Ale myslieť si, že si kúpim digitálny fotoaparát a po prečítaní jednej knihy bude zo mňa fotograf, ktorý sa tým živí, je mierne povedané naivné. Takto to nefunguje.

Čo Vás na svojej práci najviac baví a čo je pri nej podľa Vás najdôležitejšie?

Najviac ma baví, že neustále spoznávam nových ľudí a s nimi prichádzajú nové zadania a výzvy. Žiadne fotenie nie je rovnaké, ale výsledok musí byť vždy perfektný. A to je asi pre mňa najdôležitejšie. Odovzdať profesionálnu prácu, odovzdať ju načas a tak, aby s ňou bol klient spokojný. 

Na akom projekte momentálne pracujete?

Práve som dokončila fotenie kampane vlasovej kozmetiky so slovenskými hercami, medzitým som fotila editoriál pre Feminity. To bola zasa nová výzva, pretože som fotila modelky s psíkmi bez domova z oz Záchranný koráb v Šaštíne. V týchto dňoch prebieha tiež 4. ročník súťaže EX OVO, čo je súťaž o dizajnovú kraslicu. Okrem samotných kraslíc fotím aj portréty zúčastnených dizajnérov. Výstava bude tento rok prezentovaná aj v Slovenskom kultúrnom inštitúte vo Viedni, čomu sa veľmi teším. Najbližšie ma čaká fotenie asi 15-tich profesionálnych portrétov a jednej tehotnej mamičky.  

Hovorí sa, že nie každý je fotogenický. Je to podľa vás pravda alebo je to aj o šikovnosti fotografa, ktorý dokáže človeka presne nasmerovať a zachytiť ho v tej najlepšej polohe?

Je samozrejmé, že modelky môžete fotiť zo všetkých strán na sto spôsobov a stále na fotke dobre vyzerajú. Ak ale príde človek, ktorý sa cíti byť nefotogenický, vždy mu poviem, že to nie je problém jeho, ale fotografa. Celý môj profesionálny život sa riadim tým, že každý má svoj dobrý uhol a úlohou mňa ako fotografky je ten uhol nájsť. Zatiaľ som ho, aspoň myslím, vždy našla. 

Využívate pri svojej práci retuš a do akej miery?

Každá digitálna fotka musí prejsť postprodukciou, bez toho to nejde. Miera retuše závisí od zadania a od dohody s klientom. Ak príde klientka, ktorá chce vyzerať na fotografii o trochu mladšie a chudšie, tak prečo by som to pre ňu neurobila. Ale treba to urobiť s mierou a vkusom. 

Konkurencia medzi fotografmi rastie, klientom sa niekedy nechce vysoliť peniaze za kvalitu. Dá sa týmto všetkým prebiť a udržať si slušnú pozíciu?

V dnešnej dobe digitálnej fotografie je to čoraz ťažšie. Mnohí majú pocit, že ak má v rodine niekto lepší digitálny fotoaparát, dokážu si všetko odfotiť aj sami a nepotrebujú platiť peniaze profesionálnemu fotografovi. Niektorí to aj skúsia a zistia, že to nie je také jednoduché a k fotografovi sa vrátia. Sú ale aj takí, ktorí sú so svojimi značne amatérskymi výsledkami spokojní a tie sa dajú vidieť dokonca aj v niektorých médiách. Ale nevidím to pesimisticky, ostáva dosť veľká skupina ľudí a firiem, ktorí rozumejú kvalite a žiadajú si ju. 

Máte bohaté skúsenosti s fotografovaním modeliek. Znamená modelka záruku pohodovejšieho fotenia alebo ste sa s ňou niekedy museli aj „trápiť“?

Skúsená profesionálna modelka je takmer vždy zárukou dobrého výsledku. Ak k tomu má v sebe aj kus hereckého nadania, vďaka ktorému vie vyjadriť emócie, s tými je radosť robiť. Ak niekedy prídu začínajúce dievčatá, tak väčšina sa musia ešte učiť pózovať a občas im treba aj pomôcť. Pekná tvár a postava ešte neznamená, že bude z dievčaťa dobrá modelka a že sa fotí ľahšie. Ako pri všetkom, aj modelka musí mať nadanie a najmä chuť pracovať na sebe. 

Naopak, ktoré fotenie vás pobavilo? 

Pre mňa je každé fotenie radosť, ja som asi ten šťastný človek, ktorého práca baví. Možno by niekto čakal, že zábavné je fotenie malých detí, alebo zvieratiek, ale to sú najťažšie zákazky a tam sa niekedy viac spotím ako zabavím. Fotografovanie je tvorivý proces a vyžaduje si sústredenie a koncentráciu. Pri fotení sa snažím o príjemnú a pohodovú atmosféru, ale stále je v prvom rade  práca a nie zábava. Ale v poslednej dobe sa vždy teším na fotenie koláčikov pre pekáreň Home Bakery. Tam ma baví ochutnávať ich vynikajúce výtvory. 

S fotografovaním modeliek sa spája aj cestovanie. Zažili ste niekedy fotenie na mieste, na ktoré sa vám vrylo do pamäti?

Asi najradšej spomínam na fotenie pre módny časopis v Keni medzi divo žijúcimi zvieratami. Bolo to na rovníku, bolo tam úplne iné svetlo ako tu v Európe a tie fotky majú úžasnú atmosféru. Fotila som aj na Kanárskych ostrovoch a v Paríži alebo vo Viedni. Ale do Kene by som sa ešte niekedy chcela s fotoaparátom a modelkami vrátiť. 

Existuje miesto, kde by ste raz chceli fotiť, no ešte sa vám to nepodarilo a je to akýsi (ne)splnený sen?

Pri fotografovaní je najdôležitejšie svetlo. Preto ma to ťahá k moru, do trópov, niekedy si predstavujem opustený ostrov s krásnou prírodou. Ak má niekto záujem mať nafotenú kampaň na opustenom ostrove, môže sa mi ozvať :)