Radosť zo života je nákazlivá: Tešiť sa z knižných noviniek Tamary Heribanovej môžete aj vy!

Tento rok sa určite nenudíte. Na základných a stredných školách organizujete literárne kluby, vyučujete vysokoškolákov, vaše poviedky publikujú v zahraničí a nedávno vám vyšli dve knihy. Dajú sa pritom stíhať aj povinnosti čerstvej manželky?

Stíhať sa dá všetko, pokiaľ to má človek dobre naplánované. Mnoho vecí robím sama, pochopiteľne, knihu za mňa nikto nenapíše, ani v aktivitách internej doktorandky ma nikto nezastúpi, ale musím povedať, že v niektorých projektoch som obklopená veľmi šikovnými a talentovanými ľuďmi a tak je pre mňa práca obrovskou radosťou.

Váš najnovší román Malá doba ľadová sa dá interpretovať aj ako vztýčený prst. Ak nedáme priestor láske, porozumeniu, zodpovednosti za toho druhého, môže sa stať, že príde k absolútnemu kolapsu. Sme na tom naozaj tak zle?

Myslím, že pred dvadsiatimipiatimi rokmi sme si slobodu predstavovali inak. Dnes mnohí pociťujú na vlastnej koži biedu, frustráciu, nespravodlivosť, sklamanie, stratu zmysluplnosti v živote, agresiu. Veľa starších občanov žije na hranici dôstojného života, ak nie už za ňou. Stojíme v mnohých otázkach na pokraji rasizmu, veľká skupina je absolútne netolerantná voči inakosti. Kariéra, úspech, efektivita, materiálne zabezpečenie, nedáme už toľko na prírodu, deti perfektne ovládajú tablety ale nevedia ako vyzerá sýkorka. Samozrejme nedá sa zovšeobecňovať. Tolerancia vychádza z poznania a ja som vďačná a šťastná, že na Slovensku je toľko aktívnych ľudí, ktorým veci verejné nie sú ľahostajné. Sú to predovšetkým aktívni ľudia, ktorých priťahuje vzdelanosť, porozumenie, rozmanitosť a neboja sa riskovať a vystúpiť z davu. Naviac keď navštevujem školy, gymnázia, knižnice po Slovensku, cítim z učiteliek a knihovníčok obrovský entuziazmus a ten sa šíri. Ono celkovo, slušnosť, pozitívna energia a radosť zo života sú veľmi nákazlivé, takže to nie je vôbec také tragické.

Vaše hrdinky v najnovšom románe však často pôsobia tragikomicky. Človek sa z chuti zasmeje, okamžite však pochopí, že daná scéna mala v sebe aj obrovský smútok. Vychádzali ste z reálnych postáv?

V románe Malá doba ľadová opisujem osudy troch sestier, ktoré ešte ako deti prišli o otca a keďže ich vychovávala ovdovená mama sama, nezažili v rodine mužsko-ženský princíp. Ich matka, ktorá v osemdesiatych rokoch minulého storočia emigrovala do Nemecka a neskôr sa po páde železnej opony vrátila späť do Bratislavy, bola vždy vo výchove svojich dcér nekompromisná, prísna. Nevedela im preukázať nehu, uznanie, lásku. Možno aj kvôli tomu je pre sestry také komplikované zblížiť sa s mužom a vytvoriť plnohodnotný vzťah. Hlavná postava Emma túži po čistej, hlbokej intimite, ale vždy keď sa priblíži k mužovi, ktorého dlhé roky miluje, blízkosť nezvláda a uteká. Sestra Hana, ktorá sa so svojím synom odsťahovala z hlavného mesta na dedinu sa venuje alternatívnej medicíne, chová sliepky, pestuje zeleninu a predpovedá pád systému, v ktorom vyhráva mamona a honba za úspechom. Chystá sa na túto celosvetovú zmenu tak, že v pivnici pripravuje zásoby jedla a ďalšie opatrenia. Muža potrebuje len ako fyzicky zdatnejšiu zložku v jej pláne. Najmladšia sestra, ktorá od päťnástky pracuje ako modelka, cestuje po celom svete, žije s o vyše dvadsať rokov starším ruským magnátom a jej vzťah istotne pripomenie mnohým aké je smutné, ak lásku nahradí prázdnota a lesklé pozlátko bez obsahu. Pri písaní knihy som vychádzala z mnohých rozhovorov, ale príbeh je fiktívny.

V knihe vďaka postave Hany veľmi podrobne opisujete spiritualistické stretnutia vyznávačov tantrického sexu a liečenie šamanom v peruánskych pralesoch. Zažili ste niečo podobné na vlastnej koži?

Workshopov tantrického sexu som sa osobne nezúčastnila, takisto som neprešla Ayahuascaou, vyháňaním negatívnej energie a blokov za účasti šamana pomocou jedného z najsilnejších halucinogénov. Keď píšem, snažím sa opísať veci čo najpravdivejšie, takže som sa stretla s ľuďmi, ktorí mi podrobne všetko opísali. Môj dobrý kamarát Stefan sa liečil u šamana niekoľkokrát a keďže nemá problém hovoriť otvorene aj o pomerne intímnej veci, práve rozhovory s ním mi pomohli uchopiť túto tému. V rámci knihy je to však len krátka epizóda a ešte som ju aj posunula do úplne iného rámcu.

Román Malá doba ľadová nie je len o výraznom ochladení citov, keďže píšete aj o nevšímavosti k prírode, bezdomovcom, menej úspešným. Je to aj príbeh o hlbokej láske, ktorá sa akoby nedokázala naplniť. Máte s platonickou láskou skúsenosti?

Ja by som to povedala tak, že mám skúsenosť s hlbokou láskou. Mám takisto skúsenosť s hlbokým sklamaním. Výhodou písania je, že aj keď sa mi v živote niečo nepríjemné stane a ja neprežívam práve šťastné obdobie, tak aj ten smútok či iný nie pozitívny pocit vo mne ostáva a potom ho neskôr dokážem opäť vyvolať a opísať. Hlavná hrdinka miluje, je milovaná a predsa nejde o štandardný vzťah. Najsilnejšie príbehy lásky však boli a dodnes sú tie nenaplnené, zoberme si Romea a Júliiu Williama Shakespeara, Petra a Luciu od Romaina Rollanda či Jennifer a Oliver u Ericha Segala. Nenaplnená láska ostáva dokonalá, je to mix spomienky a túžby, naviac ostáva zakonzervovaná, nestarne.

Mnohí knihy o láske podceňujú…

Existujú knihy dobré a knihy zlé. Téma lásky a smrti sú od pradávna najsilnejšie témy v umení. Nevidím dôvod, prečo by sa mala najkrajšia a najsilnejšia ľudská emócia podceňovať. Ale áno, mnoho kníh sa tvári, že sú o láske a pritom sú o všetkom inom len nie o ľudskej povahe, emocionalite a psychike.

Od minulého roka ste internou doktorandkou na Ústave svetovej literatúry slovenskej akadémie vied. Veda je o racionálnych faktoch, písanie kníh si vyžaduje najmä fantáziu. Ako sa vám tieto dve parkety dopĺňajú?

Pracujem na téme vnútornej emigrácie nemeckých spisovateľov počas druhej svetovej vojny, teda tých autorov, ktorí neopustili krajinu, ale boli nekomformní s režimom. Špecializujem sa na texty môjho obľúbeného spisovateľa Ericha Kästnera. Mojou školiteľkou je významná slovenská spisovateľka a literárna vedkyňa profesorka Mária Bátorová, ktorá ma vedie a veľmi mi pomáha nielen svojimi radami, ale aj nesmierne ľudským prístupom. Odkedy som ju v mojom živote stretla a začali sme intenzívne pracovať s textami, začali sme ich interpretovať, porovnávať, vykladať v nových kontextoch, dá sa povedať, že odvtedy sa začal meniť aj môj vzťah ku knihám. Až teraz, keď texty uchopujem aj v teoretickej rovine, naplno si uvedomujem silu a moc literatúry.

Tak teda akú moc má napríklad detská kniha?

Obrovskú. Deti potrebujú dobré knihy. A deti vedia veľmi dobre rozoznať dobrú a zlú detskú knihu. Sú fantastickými kritikmi a keď je nejaká kniha obyčajnou pózou a nudou, zatvoria ju a nahlas povedia, že sa im nepáči. Sú úprimné. To je úžasný dar a preto keď vidím plné knižnice a plné telocvične detí, ktoré sa horlivo hlásia a zaujímajú sa o literatúru, vtedy som šťastná, niekedy dojatá.

Detská kniha Misia Eva, prísne tajné mala veľký úspech. Vydavateľstvo ju spustilo s interaktívnou aplikáciou. Získala 3. miesto v čitateľskej ankete Kniha roka a cenu v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Ako sa vám písalo pokračovanie?

Práca na pokračovaní, ktoré vyšlo pod názvom Misia Eva v Thajsku, bolo veľmi príjemné. S fantastickou ilustrátorkou Petrou Hilbert, ktorá nakreslila všetky ilustrácie a postarala sa o vizuálnu stránku knihy, sa pracuje vynikajúco, pretože Petra je veľmi kreatívna, zodpovedná a neustále ju napadajú rôzne vylepšenia.

Budúci rok budete mať tridsať. Pri písaní spomínate aj na svoje detstvo?

Vždy, keď píšem pre deti, predstavujem si, čo by som chcela v knihe mať keby som ja sama bola osemročnou. A ono to nie je až také ťažké, pretože to dieťa som si zo seba nevyhnala a ani si ho vyhnať nechcem. Svojich detských čitateľov poznám, pozorne ich počúvam, ich pohľad na svet je pre mňa dôležitý.

Misia Eva v Thajsku sľubuje dobrodružstvo a ďalekú exotiku. Boli pri písaní nápomocné aj vaše cesty po Thajsku?

Samozrejme, že pri písaní pomohlo to, že som v Thajsku niekoľkokrát bola. Dosť veľký kus krajiny sme precestovali a tak som presne vedela, aký zvuk má ráno škriekanie vtákov na ostrove KohSamui, aké to je keď vás domáci ponúknu pečenými kobylkami a larvami a aké to je keď vás na niekoľkohodinovej ceste v thajskom autobuse okradnú. Musím však povedať, že Thajsko je jednou z najkrajších krajín, aké som kedy navštívila. Ľudia sú tam veľmi priateľskí, skromní, slušní a láskaví.

Súťaž: Odpovedzte správne na otázku a traja z vás, ktorých vyžrebujeme, získajú román Malá doba ľadová s podpisom autorky.

Súťažná otázka: Ako sa volá v románe Malá doba ľadová postava, ktorá predpovedá celosvetovú zmenu, pád systému a v pivnici pripravuje zásoby jedla na najbližšie mesiace?

2. Hana

Súťaž bola ukončená 31.10.2014 12:00:00.

Výhercovia:

Ľudka Uličná, Krompachy
Lenka Mihalyiová, Košice
Oľga Janočková, Bratislava

Blahoželáme!