Kríza po 7-mich rokoch: Najhoršia vec, akú vám partner môže urobiť, si radšej ani nechcite predstaviť...

Nikdy som nebola typ ženy, ktorej životným naplnením je byť domácou gazdinou. Žijeme jednoducho v dobe, ktorá mi vyhovuje a mladosť som si chcela užiť plnými dúškami. Nemám na mysli striedanie partnerov a bujaré večierky – to už mám dávno za sebou. S priateľom sme toho veľa precestovali a takmer všetky zarobené peniaze z našej spoločnej firmy sme investovali do zážitkov. 

Čítajte tiež: Väčšiu bezradnosť nikdy nezažila: To, čo našla v manželovom mobile, by nechcela objaviť žiadna z vás...

Moment, ktorý sama neviem vysvetliť, ale príroda to tak zariadila

Jedného dňa, ani sama neviem, ako k tomu prišlo, ale zrejme mi začali tikať biologické hodiny. Vždy som túžila po bábätku, ale stále som „mala čas“. Zrazu ma prestalo všetko baviť, nenachádzala som naplnenie v žiadnej z činností, ktoré som dovtedy milovala a pocítila som túžbu založiť si konečne rodinu. Bola som na to na deväťdesiat percent pripravená. Keďže s priateľom sme spolu sedem rokov, prišlo mi to celkom ako logický krok. Do svadby som ho totiž nikdy nenútila. Nie je pre mňa dôležitá tak, ako spoločné dieťa. Koniec koncov, poznáte to, naši slovenskí muži akosi stratili status džentlmena a skôr ako vám stihnú dať snubný prsteň, urobí to za nich niekto iný... A pýtať si o svadbu? To mi nepríde zrovna romantické gesto a ani záruka šťastného života až do smrti.

Vráťme sa ale k dieťaťu. O túto túžbu som sa rozhodla podeliť s Petrom. Dlho som premýšľala, ako mu to povedať a kedy bude vhodný čas. To som ešte netušila, že nikdy. Petrovi som to totiž povedala narovinu a s nadšením tak, ako som to cítila. Jeho výraz tváre ale nebol odrazom toho môjho, práve naopak. Zostal zarazený s tým, že si nevie predstaviť teraz dieťa. Nevie si predstaviť, že by nemohol mať vlastný program, chodiť do fitness centra a na pánske výjazdy. Keďže má tridsaťosem rokov, táto reakcia ma dorazila. 

Neprehliadnite: Manžel ma po 10-tich rokoch postavil pred ultimátum: Buď mu vyhoviem, alebo si nájde milenku

Muž, s ktorým plánujem budúcnosť mi dá košom kvôli spoločnému dieťaťu? To už sa naozaj vytráca z hodnôt hodnota rodiny? Kam to vôbec spejeme takýmito sebeckými gestami? V hlave sa mi vírilo toľko nezodpovedaných otázok. Najhoršie je, že môj priateľ celkom zmenil svoje správanie ku mne. Ochladol. Bol odmeraný, nešťastný a neustále mi dával pocítiť, ako keby som mu práve zničila život. A to si neviem predstaviť, čo by sa stalo, keby som mu oznámila, že som rovno tehotná... Bola som doňho zaľúbená až po uši, no najbližší mi otvorili oči a povedali, že toto nie je gesto muža môjho života a už vôbec nie gesto budúceho otca mojich detí...

Zhnusil sa mi ako cudzí človek a rozišli sme sa. Byť v tridsaťtrojke slobodná a čerstvo rozídená po toľkých rokoch nie je žiadne víťazstvo. Ľudia v mojom veku totiž zažívajú najkrajšie obdobie života a vy sa na to všetko musíte prizerať... Dúfam len, že čoskoro sa nájde niekto, kto ma urobí šťastnou a nebude mať taký problém s úplne prirodzeným sledom života.

Za príbeh ďakujeme čitateľke Daniele (33). Zažili ste niečo podobné vo vzťahu? Ako by ste sa v takejto situácii zachovali vy? Podeľte sa s nami v diskusii.

Mohlo by vás zaujímať: 7 rád ako sa vyrovnať s neverou a ostať naďalej párom: Toto je najčastejšia chyba, kvôli ktorej to mnohí vzdajú