Príbeh Slovenky, ktorá dokázala (ne)uveriteľné: Zbavila som sa štvoriek dioptrií bez lekárskeho zákroku

Ako malá som snívala o živote bez okuliarov a bezchybnej pleti. Kedysi som potrebovala silné dioptrie a trápilo ma akné. Verila som, že svoj sen dokážem premeniť na skutočnosť. Dnes mám dobrý zrak a vyrážky sú dávno zabudnutou minulosťou. Pomohla som si sama vďaka svojej viere a vôli niečo zmeniť.

 
Niekoľko rokov poskytujem rady ako sa zbaviť rôznych fyzických aj psychických problémov. Začínala som ako kozmetička, neskôr som sa začala venovať masážam, lymfodrenážam a potom som pridala aj poradenstvo v oblasti zdravej výživy. Mne osobne sa to, čo som zjedla, odrážalo aj na pleti. Vedela som, že pokiaľ nezmením stravu, telo mi to dá vždy dostatočne najavo. Tak som to vyskúšala na sebe a chcela som svoje poznatky odovzdať ďalej. Akné som sa zbavila, no naďalej ma trápili okuliare. Nikdy som sa s nimi nestotožnila.

Čítajte tiež: Slovenka Nina Peráčková otvorene o pole dance: Akými zmenami prešlo jej telo a ako vyzerá jej jedálniček?
 
S krátkymi vlasmi a bez náušníc som sa v detstve cítila ako chlapec. Preto som si v deviatich rokoch nechala prepichnúť uši. Po tomto zákroku sa mi zhoršil zrak a lekári mi predpísali dioptrie mínus 0,5. Na uchu máme množstvo energetických bodov a pri prepichovaní uší ihla pravdepodobne zasiahla bod, ktorý ovplyvňuje zrak. V desiatich mi navyše diagnostikovali očný astigmatizmus, rok čo rok sa zrak zhoršoval a na strednej škole som potrebovala už dioptrie mínus 4. Určitú dobu som používala kontaktné šošovky, ale neskôr som zvažovala a prehodnocovala tiež operáciu očí. Nakoniec som sa rozhodla pomôcť si inak.
 
V čase, keď som študovala na Univerzite v Prahe, som sa dostala ku knihe Odhoď okuliare, kde autor Ralph J.MacFadyen radí, ako sa správne pozerať a nemať oslabené okohybné svaly. Kniha mi dala veľký obzor a vzbudila vo mne vieru, že je možné zbaviť sa okuliarov aj bez operácie očí. V r.1998 som si jedného dňa zbalila do kufra knihy a materiály o tom, ako začať znovu vidieť a odišla som na dva týždne do liečebných kúpeľov. V momente, ako sa rozhodneme vyliečiť si zrak spôsobom, pre ktorý som sa rozhodla, musíme navždy odhodiť okuliare.
 
Presne to som spravila. Mala som chvíľu pochybnosti, ako budem so slabým zrakom existovať bez pomôcky, tie však zatienila skutočnosť, že hneď prvé cvičenie, ktoré sa nazýva slnečný kúpeľ očí, mi vrátilo zrak. Aby som začala ostro vidieť, musela som sa naučiť pozerať. Slnečný kúpeľ mi okamžite vrátil zrak a to mi dodalo odvahu pokračovať ďalej v tom, pre čo som sa odhodlala, aj keď akoby naslepo. Tá chvíľa, v ktorej som videla, trvala totiž len krátky okamih, no povzbudila ma pokračovať v ceste, na ktorú som vkročila a premeniť svoj sen o živote bez okuliarov na skutočnosť. Fyzické telo reagovalo na radikálnu zmenu bolesťou. Boleli ma očné buľvy a prvý týždeň ma trápila obrovská bolesť hlavy. Myšlienka, že raz budem opäť vidieť, aj keď nie hneď, mi pomohla nevzdať sa. Chcelo to však veľa disciplíny. Každý deň slnečný kúpeľ, očné cviky ráno aj večer a k tomu potraviny, ktoré podporujú zrak.
 
Keď som sa vrátila späť do mesta, stále som nevidela dobre. Ale začala som sa inak pozerať. Zameriavala som svoj pohľad na dané predmety a zaostrovala som. Takýmto spôsobom sa mi vracal zrak. Zlepšoval sa každým dňom. Toto všetko som robila počas dvoch rokov. Nepoľavila som ani jeden deň. Je to ako s jedlom. Nepoviete si predsa, že dnes sa nenajem, lebo sa mi nechce. Cítila som, že keď chcem znovu dobre vidieť, nesmiem prestať, ale pracovať na sebe.
Po dvoch rokoch, keď som išla na kontrolu k očnej, mi z -4 dioptrií namerali -0,75. Ešte stále to nebolo ono. Cvičila som a skúmala svoj zrak naďalej. Zistila som, že keď málo spím, vidím horšie. Aj tehotenstvo a pôrod dcérky mi trochu zrak oslabil, ale všeobecne je krátkozrakosť väčšinou dôsledkom psychických problémov (neprijímame život taký, aký je).

Mohlo by vás zaujímať: Kvôli objemnému bruchu vylúčila cukor: Takto sa jej črevo vyrovnávalo s usadenými toxínmi

Dnes kvôli astigmatizmu nevidím síce na sto percent ostro, ale ani za volantom mi to nerobí problém. Možno večer, keď je tma, sa musím viac sústrediť, ale vraj to má väčšina žien :-)))
 
Dnes je pre mňa podstatné, že nemusím nosiť okuliare a to aj bez lekárskeho zákroku, ktorý je dnes bežný no pritom neodstráni príčinu problému a to energeticky slabú pečeň. Tá keď sa nelieči, prejaví sa iným spôsobom a v horšom prevedení napr. ekzémom u vašich detí.