Erotické poviedky: Nemala som na nájom, otvorila som si doma privát...

Pred pár rokmi som bola puritánka. Človek sa však rokmi mení a nakoniec sa môže stať, že ho okolnosti zmenia na nepoznanie. Tak ako mňa. Nie, nejdem sa ľutovať, ani ospravedlňovať. To, ako momentálne fungujem, je čisto moja vec. A nikoho do toho nič. Súdiť ma bude ten hore, nie vy. 

Keď som bola malá, chodievali sme každú nedeľu do kostola. Mama mi obula lakovky s mašličkami, ktoré som nosila dovtedy, kým mi neodierali päty natoľko, že mi presakoval krvou aj ten najodolnejší leukoplast. Pre babku bolo najväčšou tragédiou, keď sa teta rozviedla a našla si milenca. Mne vtĺkala do hlavy okrem „otčenášov“ aj morálku vychovanej mladej dámy, ktorá si „to“ musí uchovať až do svadby. Keby žila a vedela, že si „tým“ zarábam, ach, nechcem ani vedieť, čo by bolo keby...

To, že ma vyhodia z dobrej brigády, som neplánovala. Potom som si dva mesiace nevedela nič nájsť a život bol zrazu v keli. Požičiavala som si ako šialená, jedla rožky s májkou a nadávala na celý svet vrátane profesorov, ktorí neboli vôbec ohľaduplní k mojim problémom. Vrátiť sa na dedinu k rodičom? Ani za svet! Čas plynul, debet v banke narastal a ja som sa cítila maximálne stratená. Mala som chuť si to hodiť. Na nič nemyslieť, nič neriešiť. Až kým mi jeden chalan, čo ma dlho obháňal, neponúkol dvesto eur za sex. Dvesto? Tak jednoducho? Premýšľala som celý víkend, v pondelok sa oholila na celom tele, šupla dve vodky a zavolala Jurovi. 

Do hodiny bol u mňa v prenajatom byte. Šiltovka, vesta, nedbalý výraz... Prevoňal mi byt okázalým parfumom, ktorý bol stopercentne drahý jak šľak. „Tak čo, ideme na to?“ Spýtal sa ma, akoby nechcel mrhať predplateným kreditom. Prikývla som a rozopla si košeľu, pod ktorou som nemala vôbec nič. Nebolo na čo čakať, o necelých päť minút už zúrivo prirážal a ja som si so zatvorenými očami predstavovala sexi bývalého. Áno, a potom som sa cítila pekne naprd. Dve pohodené stoeurovky mi náladu extrémne nedvihli, no mala som polovicu toho, čo som potrebovala na mesačnú rentu. 

Priznávam, predýchavala som celú akciu asi dva dni, a potom mi to došlo. Nebudem hlúpa, odhodím zábrany a uľahčím si život, keď si už platím ten byt. Mohol by to byť vlastne taký môj „šmajchlkabinet“, moja pracovná pôda. Dala som si inzerát. Hneď na ďalší deň sa mi ozvali dvaja chlapi. Starší Miro a dvadsiatnik Rišo. Jeden chcel orál, druhý klasiku, obyčajný vaginálny styk. A opäť stovka do vrecka. Sprchovala som sa síce tri hodiny, no konečne žiaden stres z peňazí. Vedela som, že už mi nič nehrozí. Takto do konca mesiaca mi ich pribudlo asi pätnásť. Musím si zaklopať, zatiaľ som nemala žiadne ťažkosti, no niekedy mám problém pozrieť sa so zrkadla. Tieto pochmúrne stavy si chodievam vylepšiť do obchodov, kde konečne nemusím pozerať na visačky... Ani ja som si svoj život takto nepredstavovala, no viete ako to je. Človek mieni, pán Boh mení...

Za príbeh ďakujeme čitateľke Jane.