Presunúť na hlavný obsah

6 dôvodov, prečo sú naši starí rodičia tí najlepší ľudia na svete!

Zábava

V očiach našich starkých budeme navždy deťmi a to je úžasné.

Sú niečo ako rodičia, len o trošku viac ,cool,. Mnohí z nás si na tie najkrajšie zážitky z detstva pamätajú práve vďaka našim starým rodičom, ktorí chránili náš chrbát, nech už sme vyviedli čokoľvek. Či chceme, alebo nechceme, to, akí sme teraz, majú na svedomí aj naši starí rodičia a tu sú dôvody, prečo sú tými najlepšími ľuďmi, ktorých v našich životoch máme:

1. Tá vôňa

Je to mágia, alebo jeden z divov sveta, ale kedykoľvek k našim starkým prídeme, vôňa jedla je cítiť až na chodbu. Máme nutkanie, prekutrať špajzu, chladničku, hrniec, ktorý je na sporáku a zistiť, čo všetko naša stará mama od rána stihla. Stavím sa, že aj vaše obľúbené jedlo, pochádza práve z kuchyne vašich starých rodičov.

2. Záplata na všetky diery 

A teraz to nemyslíme metaforicky. Diera na ponožke, diera na bunde, alebo roztrhané nohavice. Oku našej starkej neunikne ani ten najmenší rozpáraný šev a počas piatich sekúnd už vyzliekame tričko a podávame ho babičke, ktorá dá dierke pocítiť, kto je tu pán.

Mohlo by vás zaujímať: Najkrajšie momenty v živote, ktoré prehliadame: Na toto by sme nemali zabúdať

3. Kryjú nám chrbát 

Či už ste to boli vy, vaša mladšia sesternica, alebo rebelský bratranec, niečo, čo sa nemalo dostať do uší našich rodičov sa predsa len stať muselo. Vtedy prišiel rad na našich starých rodičov, aby rýchlo vymysleli poľahčujúcu okolnosť a nás tak uchránili od trestu domáceho väzenia na dva týždne. Za rozbité gule na vianočnom stromčeku tak mohol kocúr Fero a celý plech s koláčom zmizol, keď prišla neočakávaná návšteva. 

4. Lepšie ako Star Wars 

Historky z mladosti môjho deda, majú pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu. Aj keď som ich už počula minimálne tisíckrát a viem ich už všetky naspamäť, nikdy ho z rozprávania o tom, ako utekal pred policajtmi, aj keď nič nespravil, nestopnem. Veď vetu: „Na bicykli som vytáčal zákrutu tak, že mi uši olizovali betón,“ by som nemohla počuť od nikoho iného. 

5. Naše potreby nadovšetko

"Mirko by rád podpálil susedovu stodolu, dedo nemáš poruke zápalky"? Čo nám naši starkí na očiach videli, to ako keby sa stalo. My sme to zopárkrát aj patrične využili, no vedeli sme vycítiť, kedy už je to naozaj veľa. Po chrbte sa dedovi môže skákať len dovtedy, kým ešte dýcha. Tak nám babka hovorievali. 

Prečítajte si: Motivujte nielen seba, ale i vašich blízkych: 6 faktov, ktoré zmenia váš pohľad na život!

6. Večné deti

Či máme dvadsať, tridsať, alebo štyridsať, pre našich starých rodičov sme stále malými deťmi. Pamätajú si, ako sme si tie malé prsty privreli do dverí, ako sme tie pichľavé pančuchy ani za svet nechceli dať na nohy, ako sme sa červenali, keď náš otec povedal: „Tu náš Tomáško sa prvý krát zaľúbil.“ V očiach našich starkých budeme navždy deťmi a to je úžasné.