Prečo sú vzťahy s mamami jednými z najťažších vôbec?

Na oboch stranách začne vládnuť akási nepísaná rivalita krátko po nástupe puberty. Vtedy si dcéry začínajú vo veľkom uvedomovať svoju ženskosť a snažia sa vydupať si pozornosť – samozrejme, aj tú u svojej mamy. Ich vzťah sa len málokedy dá nazvať doslova „rivalským“. Ide o prirodzenú potrebu presadiť sa, poukázať na svoju osobnosť a začínajúcu sa „ženskosť“. Na tom by nebolo nič nenormálne, keby tieto faktory obvykle neprešli do nekončiacich sa hádok a sporov medzi zúčastnenými ženami pod jednou strechou.

Prečítajte si: Spomienky, ktoré sme ako deti nenávideli a dnes nám chýbajú: Za toto by sme dali čokoľvek

Nejde len o dcéry

Ide aj o ich matky, ktoré práve na svojich potomkoch sledujú, ako letí čas. A nielen to, samozrejme. Ruka v ruke so ženskými „patáliami“, ide aj starnutie – vrásky, zmena postavy, zmena nálad a prerod ženy na zrelú. Tej sa, ruku na srdce, nie vždy dobre sleduje, že jej doma rastie konkurencia. Mladšia, samozrejme. Tento problém však nepokrýva všetky problémy, ktoré vo vzťahu dvoch dám v rodine, nastanú. Je ich celá hŕba, ak máme byť úprimní. A pozná to veľmi dobre každá z nás, teda, skoro každá. „S mamami je ťažko. Niekedy sa nedá ani tak – ani tak,“ sťažuje sa na internete Petra, ktorá býva mimo domu od svojich osemnástich. Kvôli sporom s mamou sa túžila odsťahovať hneď po tom, čo dovŕšila dospelosť. „Nevedeli sme sa zniesť. Hovorila mi do výberu frajerov, diktovala mi, ako sa mám obliekať a líčiť. Neviem, ši to robila kvôli tomu, že je žena, alebo len z princípu, že je mojou matkou,“ zapolemizuje si samostatná blondínka, ktorá s mamou po odchode z domu vychádza oveľa lepšie.

Mohlo by vás zaujímať: Príbeh: Rodina na prvom mieste, no práca tesne za ňou

Prenášajú na dcéry svoje sny?

„Vždy som mala pocit, že si ma mama privlastňuje len z dôvodu, že som jej dieťa. Mala pocit až do mojej štyridsiatky, že mi môže hovoriť do života, diktovať mi, čo mám robiť, ako variť polievku a  vychovávať moje vlastné deti. Strašne mi to liezlo na nervy, no neskôr som rezignovala. Matku milujem, no držím si od nej odstup a žijem po svojom. To je asi jediný možný spôsobom, ako sa z nej nezblázniť,“ vysvetľuje Zlatica, ktorá však sviatky oslavuje po boku svojich rodičov spolu s jej rodinou. „Mamy sú našími najbližšími ľuďmi, majú svoje muchy, no dali nám život a mali by sme s nimi vychádzať slušne, rešpektovať ich a napriek rôznym problémom na nich nezanevierať,“ radí Jana Denková, odborníčka na vzťahy. Čo z toho vyplýva? Treba sa iba naučiť s mamami vychádzať, mať svoj názor, no neseparovať sa. Napokon, mama je len jedna a každá jedna svoje dieťa miluje nadovšetko.