Mohla som mať muža snov, no zaváhala som a zostala s mužom, ktorý ma psychicky ničí: Ako z toho von?

Nie vždy tomu môže byť tak. O svoj príbeh sa s nami podelila aj čitateľka Barbora, ktorá bola presne v rovnakej situácii.

Väzeň vo vzťahu

Vždy som sa bála toho, že budem sama, a tak som bola ochotná zotrvať vo vzťahu, aj keď som dávno vedela, že to nemá zmysel. Navyše, ten posledný ma ničil aj po psychickej stránke. Neustále citové vydieranie priateľa, vysedávanie doma na zadku, lebo vraj na nič iné nemá (mal) či kontrola všetkých možných profilov na sociálnych sieťach, ma aj tak nedokázali nakopnúť k tomu, aby som sa zbalila a od neho nadobro odišla. Peter nebol zlý, tvrdo pracoval, ale mal svoje chvíľky, kedy bol schopný po mne hučať aj celé hodiny. Zámienku si našiel vo všetkom. Ja som si to len vypočula, neskôr si aj poplakala a na druhý deň na všetko zabudla. Snažila som sa sústrediť na to pekné, čo sme spolu zažili. I keď toho nebolo veľa...

Prečítajte si: Skutočný príbeh: Nikdy nepodceňujte odvrhnutého milenca, jeho pomsta vás môže vyjsť naozaj draho

Po roku spoločného chodenia, pár rozchodoch a opätovných obnoveniach nášho vzťahu, ma na pár mesiacov pracovne preložili do Prahy. Myslela som si, a v podstate aj dúfala, že táto dlhšia služobka mi pomôže spamätať sa. Navyše som sa tešila na moju rodinu, ktorá tam už dlhšie žije. Už po pár dňoch strávených v stovežatej Prahe som bola ako vymenená. Začala som si užívať život a spoznávať nových ľudí. Môj brat, ktorý tu žil, ma zoznámil so svojim najlepším priateľom Marekom, ktorý ma zaujal na prvý pohľad. Vysoký, charizmatický a pracovne veľmi úspešný muž a navyše slobodný sa v dnešnej dobe tak ľahko nevidí a priznávam, bola som z neho celá preč... Ani mi nevadilo, že je o desať rokov starší. Rozumeli sme si. Trávili sme spolu čoraz viac času, ale nikdy nie sami. Ja som bola zadaná, i keď vôbec nie šťastne, ale vedela som, že o pár týždňov sa vraciam, tak som sa o viac ani nepokúšala. 

Mohla som mať iný život

Ale poznáte to, keď zasiahne chémia, tak sa s tým dá len ťažko bojovať... A nakoniec som Marekovi podľahla a začali sme sa stretávať aj súkromne. Bol pravý opak môjho priateľa, dokonca by som ho pokojne onačila za muža snov a dopriala takého spoznať každej žene. Marek vedel, že mám Petra a vedel aj ako sa ku mne správa. Po pár spoločných nociach ma začal prehovárať, nech sa nasťahujem do Prahy natrvalo. Ponúkal mi luxus, pohodlie, všetko, po čom túži žena a ja som začala tejto myšlienke prepadať čoraz viac. Navyše som cítila, že ma miluje a tá istota sa mi jednoducho páčila. Pár dní pred odchodom domov som sa rozhodla, že to s Peťom ukončím a vrátim sa hneď, ako to bude možné do Prahy. 

Domov som sa v podstate veľmi tešila a zároveň aj na to, ako sa zbavím „starého“ života a vrhnem sa do niečoho nového. Po mojom príchode som sa hneď vybrala za Peťom. Neviem prečo, ale povedala som mu všetko. Aj o Marekovi. Samozrejme, nasledovala hádka, urážanie, plač, rozchod... Bola som konečne oslobodená. Na pár dní. Neviem, ako sa mu to podarilo, ale po pár dňoch slobody som opäť skončila s Peťom. Sama si neviem vysvetliť prečo, v podstate k nemu nepociťujem lásku, dokonca občas aj nenávisť, ale jednoducho som bola zas tam, kde predtým. Marekovi som len cez smsku oznámila, že sa do Prahy už nevrátim, na čo mi ani neodpovedal. Snažila som sa ho kontaktovať niekoľkokrát, vysvetliť mu veci, dúfala som, že keď mi zdvihne telefón a bude ma prehovárať, nájdem v sebe silu ísť za ním. Nestalo sa tak. O pár týždňov som sa dozvedela od brata, že sa opäť stretáva so svojou bývalou priateľkou Luciou, dokonca začali spolu žiť. A ja som bola opäť uväznená v tom istom kolotoči. 

Mohlo by vás zaujímať: Erotické poviedky: Tajomstvo z mojej minulosti, o ktorom sa moja priateľka nikdy nemala dozvedieť...

Sama si za to môžem

Po pol roku ma čakala opäť služobná cesta do Prahy a ja som sa jej nevedela dočkať. Keď sa o nej dozvedel Peter, robil mi každý deň pred odchodom peklo, dokonca mi ju chcel zakázať. Ja som však odrátavala minúty do odchodu a bola som si istá, že sa stretnem s Marekom a budeme pokračovať tam, kde sme skončili. A veru som sa aj stretla. No zároveň aj s jeho čerstvou snúbenicou Luciou. Táto studená sprcha ma zabolela viac, ako čokoľvek iné. Najhoršie je, že som jednoducho v Marekových očiach videla, že nie je šťastný, lenže akýkoľvek pokus o kontakt so mnou odignoroval. V tom momente som si uvedomila, že je všetko stratené. Po Prahe som sa vrátila opäť za Peťom. Nič sa nezmenilo. V podstate s ním nechcem byť, ale jednoducho sa nedokážem od neho odpútať. A som si istá, že keď som to nedokázala ani kvôli mužovi snov, tak to asi zostane takto navždy. I keď sa každý deň snažím v sebe nazbierať odvahu na odchod...