Skutočný príbeh: Keď láska nestačí: Aj na tomto môže stroskotať vzťah dvoch ľudí, ktorí sa milujú...

S Markom sme boli jedna ruka od samého začiatku. Prvá vážna láska, prvé milovanie. Boli sme mladí, užívali si, cestovali po svete, zarábali peniaze. Nemali sme konkrétny cieľ, nesporili sme kvôli ničomu, v tom čase sme ešte neriešili otázky budúcnosti, bývania, jednoducho sme žili zo dňa na deň a boli to naozaj krásne časy, pretože sme k tomu všetkému boli zaľúbení ako dvaja blázni. Aspoň mne sa to tak javilo.

Mohlo by vás zaujímať: Skutočný príbeh: Otvorený list žene, ktorú som vždy obdivoval, ale osud to zariadil inak

Keď som však oslavovala 25. narodeniny, akoby sa niečo zmenilo. Zrazu som začala premýšľať nad spoločným životom, bývaním, usadením sa, dokonca mi hlavou preblesla aj myšlienka na deti. Keď som si zrekapitulovala náš spoločný doterajší život, videlo sa mi, že sme skúsili, zažili, prešli, čo sa dalo. Chcela som náš vzťah posunúť na „vyšší level“, ako sa hovorí. Ani vo sne by mi nenapadlo, že to spustí doslova nekontrolovateľnú lavínu s jasným koncom pre náš vzťah.

Rozhodla som sa porozprávať o týchto svojich pocitoch a túžbach s Markom. Myslela som, že s tým nebude mať najmenší problém, no takúto reakciu by som od neho nikdy nečakala. Najskôr mlčal, potom sa pýtal, či nie som s niečím spokojná, nasledovali argumenty typu, veď na čo niečo meniť, takto je nám dobre. Nevedela som, čo si o tom myslieť. Myslela som si, že sme na spoločnej vlnovej dĺžke. Bol to omyl!

Čítajte tiež: Bol to pre mňa dokonalý muž: V skutočnosti som sa stala obeťou jedného posadnutého maniaka

Keď som mu navrhla, aby sme sa presťahovali späť na Slovensko a založili si rodinu, začal doslova panikáriť. V ten večer odišiel z bytu a celú noc sa nevrátil. Nezdvíhal telefón, vôbec mu nezáležalo na tom, že ja doma tŕpnem, čo sa deje, či sa mu niečo nestalo...

Keď sa nad ránom vrátil, spitý na mol a opakoval, že veď on ma miluje, ale chce, aby všetko zostalo takto, že na deti a „vážny“ život sa on ešte necíti, bolo mi jasné, že hoci ho aj ja stále milujem, jeho želaniu sa nemôžem prispôsobiť a zahodiť tak za hlavu svoje priania a túžby.

Keď nezmenil názor ani po týždni, zbalila som si kufre a kúpila jednosmernú letenku domov. Plakala som ako malé dieťa celú cestu domov, a tajne dúfala, že napokon za mnou príde. Zdá sa však, že hoci ma ľúbil ako tvrdil, jeho sebeckosť či nevyzretosť alebo jedno s druhým, v tomto prípade zvíťazili, pretože neprišiel, nezavolal, jednoducho nechal mňa aj náš vzťah plávať.

Neprehliadnite: Stačil jediný moment a požiadala som o rozvod: Keby som vedela, čo ma potom čaká, nikdy to neurobím

Dnes, viac než po roku od toho, ako som sa s plačom vrátila domov, mám manžela, čakám svoje prvé dieťa a budujeme si spoločný domov. Keď si to teraz premietnem, ja určite nemám čoho ľutovať. Ľutovať môže len on.