Nebudem vám klamať: Podvádzal som svoju ženu a nebolo to raz ani dvakrát. Je mi zo seba zle

Bolo to na firemnej oslave. Cez deň sme sa so ženou pohádali a ja som večer zaháňal zlú náladu alkoholom. Ešte nebolo ani desať a ja som sa už s priblblým úsmevom potácal po miestnosti. Našťastie, alebo skôr nanešťastie, si to všimla jedna kolegyňa a nenápadne ma odviedla von. Sadli sme si na chodbu a začali sa rozprávať. Dovtedy som sa s ňou nikdy sám nerozprával. Popravde, myslel som si, že je mimo mojej ligy. Štíhla vysoká bruneta, s decentným, elegantným vkusom, vždy perfektne učesaná a namaľovaná. Všetci kolegovia po nej išli, ale ona si nikoho z firmy nepustila k telu. Ja som s ňou zrazu sedel sám na chodbe a ona mala oči len pre mňa. Po asi hodinovom rozhovore som v opileckom opojení navrhol, či sa nevytratíme niekam, kde budeme sami. Doteraz nechápem, prečo súhlasila. Skončili sme v neďalekom penzióne a tam padli všetky zábrany. 

Neprehliadnite: Silvia nerozumela, prečo ju manžel opustil kvôli milenke: Keď ju raz videla, pochopila, v čom je "lepšia"

Skončili sme v penzióne, kde padli všetky zábrany

Ráno mi z toho všetkého bolo strašne zle. Mal som výčitky svedomia a neskutočne som sa bál, že to praskne. Ona to považovala za jednorázovku, odišla a v práci sa tvárila, akoby sa vôbec nič nestalo. Ja som asi dva týždne bol ako na ihlách. Dookola som si v hlave prehrával, čo sa stalo, kade sme išli, kto nás mohol vidieť a kto by to povedal mojej žene. Strašne ma to mrzelo a hnusil som sa sám sebe. Myslel som si, že už to nikdy v živote neurobím. Ale keď sa nič nestalo ani po pár týždňoch, ukľudnil som sa a začal som tú noc vidieť v úplne inom svetle. Zrazu to bol neskutočne vzrušujúci zážitok, ktorý ma vytrhol z bežného stereotypu a chcel som si to zopakovať.  Aj som si to zopakoval, pri prvej možnej príležitosti . 

Pri prvej možnej príležitosti som si to zopakoval

Tiež to bola kolegyňa, ale už iná. Nie taká sexi. Nie taká sebavedomá, ale mala v sebe čosi, čo ma neskutočne priťahovalo. Volala sa Martina. Zopár mesiacov sme spolu chodili na obedy a keď nás spolu poslali na služobnú cestu, vyštartoval som po nej naplno. Najprv ju to zarazilo. Nechcela nič mať so ženatým chlapom, ale nenechal som sa odbiť. Čím viac ma odmietala, tým to pre mňa bolo zábavnejšie a vzrušujúcejšie. O pár mesiacov neskôr mi konečne podľahla a ja som sa cítil ako víťaz. Na začiatku bola pre mňa len úletom a myslel som si, že po pár nociach to skončím, ale čím dlhšie sme sa stretávali, tým viac som cítil, že toto nebude len úlet a zamotávam sa do citov. Túžil som s ňou byť vo dne v noci. Hľadal som akúkoľvek príležitosť, len aby som mohol vypadnúť z domu a ísť za ňou. Časom som prestal mať aj výčitky voči manželke. Stále som ju mal rád a nikdy som ani len neuvažoval nad rozvodom, ale nevedel som sa vzdať Martiny. Hlavne kvôli deťom som si rozvod nevedel predstaviť.  Doma sa situácia postupne zhoršovala. Manželka začala čosi tušiť, ale nechcela tomu veriť, a tak sa mi vždy všetko podarilo vysvetliť a fungovali sme ďalej.  Vedel som, že dlho to takto nemôže fungovať, ale nechcel som sa rozhodovať a tak som len každý deň dúfal, že ešte chvíľu to vydrží. Bol som zbabelec.  

Prečítajte si: Najlepšia kamarátka si začala s mojím bývalým: Potom sa stalo niečo, čo ani jedna z nás nečakala!

Povedal som, že rozvádzať sa nechcem a myslel som si, že ak jedno skončí, vždy mi ostane to druhé. Manželka a rodina sa stali žolíkom v rukáve. Keď nič iné, vždy sa vrátim domov. Je mi zo seba na zvracanie, ale povedal som, nebudem vám klamať.  Asi po roku a pol to so mnou Martina definitívne vzdala. Nebol som z toho nadšený, ale keď sa tak rozhodla, je to jej vec. Aspoň tak som o bral na začiatku. Začal som tráviť viac času doma, venoval som sa deťom a tváril som sa, že mi nič nie je. Martina mi ale každým dňom chýbala viac a viac. Nevedel som na ňu prestať myslieť. 

Kvôli deťom sme zostali spolu

Manželka sa medzitým dozvedela, že ju podvádzam. Povedal som jej, že už je koniec, že ju milujem, ako strašne mi je to ľúto a samozrejme som sľúbil, že už sa to nezopakuje. Nakoniec sme sa dohodli, že kvôli deťom zostaneme spolu, ale náš vzťah bol čoraz horší. Vedel som, že ja som ten posledný ktorý by mal byť nervózny a vyvolávať hádky, ale nevedel som si pomôcť. Čím viac som myslel na Martinu, tým viac som bol doma nespokojný a aj som to dával najavo. Nič nebolo dobré, všetko mi vadilo a aj keď som vedel, že sa tak nemám správať, nevedel som si pomôcť. 
Keď to už doma bolo na nevydržanie, vrátil som sa k flirtovaniu v bare a začal som žiť životom playboya. Alkohol, ženy, väčšinou na jednu noc, maximálne na dva týždne.  Užíval som si to. Vtedy som nemyslel ani na Martinu, ani na manželku a tak som to robil čoraz častejšie. Mal som pocit, že sa mi nemôže nič stať. Zrazu každá varianta bola pre mňa výhrou. Buď zbalím v bare kočku a večer si užijem alebo nezbalím, doma si užijem tiež a ešte to bude aj s teplou večerou. Bol som na tom závislý, ako feťák. Neustále som potreboval svoju dávku vzrušenia, bez ohľadu na to, kto sa to dozvie. Čím viac mi manželka odpúšťala tým som si bol sebou istejší. Opustila ma, až keď som ju nakazil pohlavnou chorobou. 

Od vtedy to so mnou išlo dole kopcom. V rýchlom slede nasledoval rozvod, rozdeľovanie majetku, dohoda o stretávaní s deťmi, autonehoda, pri ktorej som v opitosti zranil dvoch ľudí a nakoniec výpoveď. Nesťažujem sa. Zaslúžil som si to. Bol som strašný hajzel. Teraz bývam v garsónke. S deťmi sa vidím sporadicky väčšinou cez sviatky.  S Martinou som sa odvtedy videl len raz. Zavolal som jej a uprosil ju, aby sa so mnou stretla, ani neviem, čo som čakal. Povedala mi, že ju mrzí, ako som dopadol, ale tak mi treba. V momente, keď som sa mohol rozhodnúť, som zbabelo zostal ticho a zničil som život sebe a rodine som ublížil omnoho viac, ako keby som sa bol zdvihol a odišiel hneď na začiatku. Teraz už viem, že o manželku som prišiel hneď po prvej nevere.  Bol som idiot a strašne ma to mrzí. Som rád, že som neskočil úplne na ulici a môj terajší život beriem ako trest ktorý si musím odpykať. 

Najhoršie na tom je, že Martina mi stále chýba.

Za príbeh ďakujeme našej čitateľke.