Prečo sa naše vzťahy končia príliš skoro? Niekedy stačí, ak zmeníme jedinú vec
Mám pocit, že v poslednej dobe počúvam takmer z každej strany o rozchode, pauze či rozvode.
Toto stojí za nefungujúcim vzťahom...
Občas mi stačí prejsť sa po ulici a vnímať hádajúce sa páry, kričiacich manželov, urazené ženy.
Prečítajte si: „Nebezpečným“ typom odzvonilo: Takýchto mužov chceme po svojom boku! Prezradili nám otvorene čitateľky
Túžime po tom...
... byť milovaní, pochopení, vo vzťahu dostatočne slobodní, a zároveň chceme patriť konkrétnemu partnerovi. Predstavujeme si, aké by to bolo s človekom, ktorý nám už konečne rozumie, a zároveň nechceme, aby vedel o nás príliš veľa.
Chceme pravdu, a sami občas nepekne zaklameme. Chceme dôveru, a partnerov potajomky preverujeme a testujeme. Chceme záujem, ale nech to nie je príliš okaté. Chceme prirodzenosť, ale nech je niečím výnimočná. Nezakladáme si na výzore, a potom sa snažíme nenápadne vyriešiť každú nedokonalosť nášho partnera. Hovoríme, že nám stačí len čistá láska, ale po čase vieme, že bez peňazí dnes už nefunguje žiadna z nás. Túžime po starých láskach s novou príchuťou. Takých, ktoré budú iné, a predsa rovnaké. Naše zoznamy prianí presahujú to, čo sme my samé ochotné obetovať.
Hoci máme od dokonalosti ďaleko, vyžadujeme dokonalých partnerov. Nechceme hľadať iba naslepo, a preto sme sa rozhodli zveriť naše vzťahy do rúk zoznamkám, náhodným stretnutiam či návratom do minulosti. Niekedy sa vraciame len zo zúfalstva, inokedy z pomsty, a hoci je dôvod návratu k minulému partnerovi akýkoľvek, po krátkom čase sa cítime rovnako mizerne ako predtým. Chceli sme, aby sa zmenil, a nestalo sa.
Vzdávame sa, keď...
... zrazu nevidíme pokrok, posun, zmenu partnera. Po niekoľkých hádkach presne vieme, ako naša polovička zareaguje, a tak sa už nabudúce ani neobťažujeme prísť s nejakým riešením. Jednoducho ho berieme ako nenapraviteľného človeka, pri ktorom sa nám neoplatí vynakladať zbytočnú energiu. Uspokojíme sa s tým, že je to tak, ako to je, a žiadna záchrana vzťahu sa nekoná. Zostávame vo vzťahu, ktorý síce nefunguje, ale nechceme byť sami. Tak sa ničíme navzájom. Vzdávame to, keď nevidíme kroky, ktoré sme si v hlave vysnívali, ktoré by sa vraj mali stať, a ak sa nedejú, tak je to len ďalší beznádejný prípad. Vzdávame sa veľa, a v poslednej dobe aj príliš skoro.
Čítajte: 7 typov žien, ktoré mužov absolútne nepriťahujú: Môžu byť aj pekné, no ak robia toto, nemajú šancu
Milujeme, ale...
... láska nám už nestačí. Vlastne akoby prestala existovať. Prerátali sme ju na také čiastky, ktoré nám dnes už takmer nikto nevráti. Milujeme, ale len ak druhá strana ľúbi rovnako. Iba vtedy, ak máme dôvod, ak sa nám chce a ak nemáme na práci práve nič lepšie. Milujeme, ale nie príliš, lebo láska predsa bolí. Zostávame chránení naším egom a pomaly staviame aj ďalšie bariéry. Pre istotu sa zamilovávame len na polovicu alebo naoko. Veď nikdy nevieme, čo sa z dotyčného vykľuje. Milujeme, ale dnes ešte nie. Možno zajtra, keď to uvidíme ako potrebné. Milujeme, ale nie tak ako kedysi. Jednoducho sa doba zmenila, a my sme išli s davom ľudí skrývajúcich pocity.
Robíme to preto, lebo...
... nechceme trpieť. Nechceme sa vzdať pohodlia, a tak radšej hovoríme slová, a skutky posúvame do úzadia. Nemáme chuť sa snažiť, lebo to určite neocenia. Jednoducho milujeme svoj pokoj, pohodlie a ľudí, ktorí od nás nevyžadujú nič. Takých, ktorí nečakajú, zvykli si alebo už nedúfajú. S nimi vytvoríme niečo, čo ak aj časom nepotrvá, oni jednoducho prehliadnu.
Naše vzťahy sa končia preto, lebo sa už nevieme navzájom pre seba obetovať. Je to príliš skoro, príliš veľa, príliš otravné alebo jednoducho príliš. Pritom by stačilo sa občas obetovať, o vzťah či manželstvo aj po rokoch zabojovať. Nehádať sa len preto, lebo máme pravdu. Nechcieť vo vzťahu súťažiť. Nemať potrebu si niečo dokazovať. Len milovať.
Včera, dnes, zajtra, postupne, a potom nastálo. Nie preto, lebo by sme mali, ale preto, že chceme.
Najnovšie číslo Feminity magazínu zdobí krásna Alexandra Gachulincová
