Pred svadbou som sa nespýtala svojho muža jednu zásadnú otázku: Dnes sa kvôli tomu rozvádzame...
Ak plánujete s niekým prežiť celý život, vopred sa uistite o tom, či s touto vecou nebudete mať neskôr problém.
Juraja som si brala hlavne kvôli tomu, že som ho naozaj milovala. Správal sa ku mne tak, ako nikto pred ním a to ma presvedčilo o tom, že život s ním bude jedna veľká pohoda.
Prečítajte si: Takto sa zmenil môj vzťah s naším dieťaťom: Vďaka jednej veci ma začal náš malý syn rešpektovať
Myslela som si, že ma nič na našom manželstve nemôže prekvapiť, ale časom som si uvedomila, že som sa poriadne prerátala. Záležitosť, ktorú sme pred svadbou neprediskutovali, bola postavená na financiách. Hoci to na prvý pohľad vyzerá ako banalita, nás dvoch rozdelili práve peniaze. Nešlo ani tak o to, že by sme mali málo, ale o Jurajov postoj k nim. Zarábala som primerane, ale Jurajov plat ten môj stále trojnásobne prevyšoval. Hoci pred svadbou sa správal ako gentleman, po svadbe som ho nespoznávala.
Varila som výhradne doma, aby sme ušetrili a o spoločnom účte nechcel počuť ani slovo. Vraj každý máme svoje peniaze. To by mi až tak nevadilo, keby mi po narodení dieťaťa nepovedal, že moje peniaze (materská na Slovensku) pôjdu na platenie jednej časti nájmu, potraviny a o zvyšok sa postará on.
Čítajte aj: 10 pilierov stabilného manželstva: Čo by medzi dvomi nemalo chýbať, ak chcú spolu vydržať roky
Všetko sa zmenilo
Keďže som minula všetko na domácnosť a nájom, tak som mohla na nákupy a občasné stretnutia s kolegyňami, či priateľkami zabudnúť. Cítila som sa hlúpo, keď som si musela pýtať peniaze na oblečenie, kozmetiku, či obyčajnú večeru s priateľkami. Najhoršie však boli jeho neprimerané reakcie. Vraj míňam príliš veľa na hlúposti a hoci som mu ukazovala všetky výdavky, vždy si niečo našiel. Malý mal viac ako tri roky a spolužiačky zo školy chceli zorganizovať stretnutie po 10-tich rokoch, ale ja som sa nemohla zúčastniť. V ten večer sme sa pohádali a on mi nedal ani pár eur na stretnutie. Povedal, že som matka a mojou úlohou je byť každý deň pri dieťati, až kým nepôjde do školy. Hoci malého milujem, nedalo sa to vydržať. Nemohli ho mať starí rodičia, žiadna opatrovateľka, on sám, či škôlka. Nič z toho. Cítila som sa ako vo väzení a pred mesiacom podala žiadosť o rozvod.