Žijem s mužom, ktorého nemilujem: Kvôli jednej veci som ho napriek tomu požiadala o ruku

Možno vás moja úprimnosť šokuje, ale priznám sa, že som Jozefa požiadala o ruku ja sama. Mala som na to svoj dôvod, a preto mi to neprekážalo.

Čítajte aj: Toto sú dôvody, prečo by sme bez mužov neprežili: Úprimné vyznanie lásky našim drahým polovičkám

Spoznali sme sa v galérii a už po niekoľkých minútach rozhovoru sme si náramne rozumeli. Začali sme sa stretávať a ja som sa postupne zahľadela do toho, kým bol. Rozvážny, starší muž s prioritami. Láska k umeniu a dlhé rozhovory nás spojili a ja ako umelkyňa som nepotrebovala nič iné, len inšpiráciu, ktorú som v Jozefovi nachádzala. Intímny život bol priemerný, ale on ako osoba bol a stále je neuveriteľný. Po krátkom čase som sa ku nemu nasťahovala a keďže mám majetnícke sklony, tak som si naším vzťahom potrebovala byť na stopercent istá. Práve preto som ho po roku požiadala o ruku. Najskôr bol prekvapený, ale potom súhlasil. Vzali sme sa a dodnes spolu žijeme. Nie sú v tom žiadne vášnivé noci, dieťa, nič iné, len môj strach zo samoty a potreba s niekým žiť.

Mohlo by vás zaujímať: Ak táto charakteristika spadá aj na vás, patríte k najlojálnejším ľudom. Neuveríte, o čo ide...

On sa postará o všetko a ja ako umelkyňa iba tvorím a nič iné neriešim. Možno to bude znieť sebecky, ale práve kvôli tomuto komfortu by som ho nikdy neopustila. Priznám sa, že ho nemilujem a deti nechcem. Nám to však obom takto vyhovuje a naše manželstvo sa vďaka tomu posunulo na inú úroveň. On sa stará a ja som spokojná. Možno som priznala len nahlas to, čo iné skrývajú.