Pred jeho objektívom stálo množstvo krásnych žien. Akým človekom je však fotograf Marcel Gonzalez-Ortiz v skutočnosti?

Hoci fotenie miluje, on sám sa len málokedy postaví pred objektív, ak vôbec. Práve on však zachytil začiatky dnešných úspešných topmodeliek a žien, ktoré svojou krásou valcujú svet. Marcel nás vpustil do svojho ateliéru, ktorý bol rovnako špecifický ako on sám...

Čítajte aj: Nezameniteľný štýl krásnej modelky z agentúry Elite: Erika Palkovičová vás presvedčí, že v jednoduchosti je krása

Prezraď nám 10 vecí, ktoré sa skrývajú za menom Marcel Gonzalez-Ortiz.

Fotím takmer 30 rokov a svoju prácu milujem. Každý deň sa snažím zlepšovať, pretože dokonalosť neexistuje. Myslím si, že som empatický (snažím sa vcítiť do ľudí, ktorých stretávam), snažím sa dodržať slovo, prichádzať načas, zbytočne sa nestresujem, mám rád modrú farbu, harmóniu a celkovo som šťastný človek.

Sníval si o kariére fotografa?

Ani nie. Ešte v mladom veku som sa chcel stať pekárom. Mali sme pod domom voňavú pekáreň, tak preto . Neskôr som sníval o práci fyzioterapeuta, ale všetko sa zmenilo, keď ma jedného dňa spolužiak vzal na svoje fotenie. V tom momente som vedel, že by ma práca fotografa jednoducho bavila.

Preferuješ na fotenie štíhle ženy alebo modelky s krivkami?

Diskusie o ženskom tele a proporciách ma vždy unavovali. Nič sa prostredníctvom týchto bojov nikdy reálne nevyriešilo. Poznám prirodzene štíhle modelky, ktoré môžu zjesť čokoľvek a nepriberú. Čiže moja odpoveď znie, nemám žiadne preferencie.

Čo ty a ženy?

Ja sám mám rád prirodzené ženy, a okrem iného si všimnem na žene pekné a vkusné topánky. Pravdou však je, že nemám žiadny konkrétny typ ženy, ktorá by sa mi páčila. Nie je to o nejakých pravidlách, ale o iskre, ktorá tam buď je, alebo nie.

Máš obľúbenú krajinu? Ak áno, ktorá to je?

Všeobecne cestovanie milujem, a preto si viem predstaviť byť na viacerých miestach v jednom momente. Ak si však musím vybrať, Brazília a Kapské mesto, pretože práve odtiaľ mám najkrajšie spomienky.

Čo si ako prvé všimneš na novej modelke?

To, čo na všetkých ženách. Sú to oči, lebo práve tie povedia najviac o človeku a jeho osobnosti.

Ktorá práca ťa od známych fotografov najviac ovplyvnila?

Henri Cartier Bresson bol skvelým fotografom, ktorý dokázal dokonale zachytiť prítomný moment. On je pre mňa pravým majstrom. Okrem neho mám rád aj fotografie z dielne Brucea Webera, Patricka Demarcheliera a samozrejme Petra Lindbergha.

Kde hľadáš inšpiráciu?

Hlavne v kráse ľudí a okolia, v móde, v prítomnom okamihu a v tíme ľudí, s ktorými pracujem. Našiel som si svoj spôsob, ako vidieť veci inak.

Ak by si mohol vytvoriť perfektnú tvár modelky, ako by vyzerala?

Taká tvár nie je. Dokonalosť neexistuje, jedine tá, ktorej napomôžeme photoshopom. Ja dávam prednosť prirodzenosti a emóciám, ktoré z fotografie vychádzajú.

Aká je tvoja najbláznivejšia spomienka z fotenia?

Stalo sa to, keď som bol ešte len asistent fotografa. Nečakane sa fotograf nemohol zúčastniť fotenia a ja sám som ho mal nahradiť.  Na tom by nebolo nič zlé, ak by vyhladnutá modelka, ktorú som fotil, zrazu počas fotenia neodpadla a nestrhla so sebou všetku techniku. Vďaka Bohu však nakoniec padla tak, že sa nič nepoškodilo, a ani jej samej sa nič vážne nestalo.

Akými trikmi sa snažíš vytvoriť počas fotenia príjemnú atmosféru?

Som sám sebou,  to funguje najlepšie. Veľa sa rozprávame, smejeme, a ak si modelky neveria, snažím sa im dať najavo, že sú krásne.

Ako a kde rád tráviš svoj voľný čas?

Takmer vždy v spoločnosti priateľov pri dobrom jedle. Obľúbil som si reštauráciu môjho kamaráta SaSaZu práve pre ázijskú kuchyňu, na ktorú nedám dopustiť. Okrem toho je to príroda a bicykel.

Čo sa na profesii fotografa rokmi zmenilo?

Mám pocit, že príchodom sociálnych médií sa každý človek stal aj fotografom. Technika išla samozrejme dopredu, uľahčilo sa tým aj samotné narábanie s fotoaparátom. Všetko je online a klasické portfólio s fotkami a prácou fotografa sa zrazu dostáva do úzadia.

Inšpirujte sa: Čierna róba v podaní Audrey Hepburn: Inšpirujte sa ikonou štýlu a staňte sa i vy kráľovnou plesu

Prečo si sa rozhodol usadiť na Slovensku?

Hoci veľa cestujem, priznám sa, že Slovákov mám rád. Hlavne ich bezprostrednosť a radosť, s ktorou si vedia užívať život. Odkedy som sa presťahoval, priznávam, že som vždy na Slovensku našiel niečo, čo ma oslovilo.

Skrýva tvoje osobné portfólio fotografií nejaký odkaz? Čo je na tebe iné ako na ostatných fotografoch?

Povedal by som, že sa snažím mojou prácou vyjadriť rešpekt k ľuďom. Nikdy ich neukazujem v zlom svetle, práve naopak. Na každom človeku, ktorý sa postaví pred môj objektív, nájdem niečo výnimočné a to odfotím. A čo je iné? Asi to, že cez moje fotografie môžeš nahliadnuť do hlbšej podstaty človeka, ako sa len zamerať na to, čo má práve na sebe.

Viac zaujímavých tém nájdete v najnovšom čísle magazínu Feminity, ktorý je práve v predaji!