Moja dospievajúca dcéra ma takto oklamala: Vďaka jej klamstvu sa nám nakoniec podarilo zlepšiť vzťah

Moja dcéra bola už odmalička samostatná jednotka, ktorá si robila len to, čo chcela. Ani naša prísna výchova jej v tom veľakrát nezabránila. Práve preto sme mali s manželom obavy, čo s ňou bude v období puberty.

Prečítajte si: Vybudujte vášmu dieťaťu zdravé sebavedomie: Stačí, ak zmeníte tieto štyri veci vo výchove

Dcéra je jedináčikom a možno to bolo hlavným dôvodom toho, prečo mala potrebu byť akousi rebelku doma, v škole a hlavne medzi kamarátkami. Občas som mala pocit, že sa správa ako chalan, ktorý si ide svojou cestou a nikoho z nás nepotrebuje. Práve preto sme jej dopriali voľnosť. V puberte to bolo s ňou zvláštne. Tak, ako aj iní rodičia sme aj my mali množstvo pracovných povinností a dcéru sme vídali hlavne večer, keď sme sa všetci stretli doma. Ani to sa však nedalo pokladať za kvalitne strávený čas, keďže každý večeral po svojom. V izbe, v obývačke, alebo v kuchyni. Nedarilo sa nám to akosi spojiť spolu, lebo sme sa vždy kvôli niečomu pohádali. Naše rozhovory boli stručné a krátke. Rozoberali sme klasické témy a rozprávali sa hlavne o tom, ako bolo v škole, čo je nové a čo nás na druhý deň čaká. Po pár minútach sa zavrela v izbe, alebo vybehla von s kamarátkami. Namiesto spoločnej oslavy 16-tich narodenín sa rozhodla odísť na víkend ku najlepšej kamarátke. Vraj je chorá a potrebuje spoločnosť. Mrzelo nás to, ale vedeli sme, že je už veľká a chce mať od nás na chvíľu pokoj. Jej mamu poznám, tak som si to u nej len narýchlo overila a nechala ju ísť.

Takto ma oklamala

Po víkende sme chceli vedieť ako bolo, ale dostali sme len stručnú odpoveď: "Nechajte ma na pokoji!" Bola podráždená a mne to celé nesedelo. Celý deň sa ani s jedným z nás nerozprávala, a tak mi nezostávalo iné, iba zavolať kamarátkinej mame, ktorá sa mi nakoniec priznala, že len chcela, aby sa dievčatá zabavili a tak ich obe predo mnou kryla a pustila na chatu so spolužiakmi. Bola som nahnevaná, že mi klamala a chcela okamžité vysvetlenie od dcéry. Na čo ma len objala a povedala: "Prepáč." Ona, čo ma za posledné roky nikdy neobjala tam nešťastne sedela a čakala, čo jej poviem. Uvedomila som si, že sme sa nikdy normálne nerozprávali a vždy keď zabuchla dvere, nechala som ju tak. Priznala sa mi s tým, že vždy chcela, aby som tam pre ňu bola a prišla, aj keď mi hovorila, aby som jej dala pokoj. Vraj mala zlú skúsenosť s jedným chalanom a potrebuje mamu. Prísnu, ale aj takú, ktorá jej poradí. Vraj nechce, aby som jej všetko dovolila, lebo ona nevie, čo je pre ňu dobré. Myslela si, že keď bude rebelka, konečne si ju začnem všímať.

Mohlo by vás zaujímať: 7 vecí, v ktorých je výchova dcéry iná ako syna: Toto zmeňte a vychováte statočnú a nezávislú ženu

Nakoniec som sa nehnevala na ňu, ale na seba, že som toľko vecí prehliadla kvôli povinnostiam a pocitu, že ma nepotrebuje. Práve preto by sme si všetky matky a otcovia mali uvedomiť, že aj to najsamostatnejšie dieťa potrebuje podržať, poradiť a hlavne potrebuje svojich rodičov. Prísnych, ale chápavých.