Mužovi som dala druhú šancu kvôli nášmu synovi: Po mesiaci som odpovedala na telefonát, ktorý všetko zmenil

Počas nášho vzťahu sme si prešli rôznymi vecami, ale neveru som už tolerovať nedokázala. Pár mesiacov potom, ako sa od nás odsťahoval sa však veci úplne zmenili.

Čítajte aj: Položte si túto otázku a zistite, ako je na tom vaše manželstvo: Možno je čas na nápravu

Náš vzťah s Ondrejom nebol ničím výnimočný. Bývali sme spolu, fungovali ako ostatné páry a po dvoch rokoch som nečakane otehotnela. Hoci on na dieťa pripravený nebol, vziať som si ho nedala. Dúfala som, že ho príchod nášho syna zmení a vezme si ma za manželku. On však akékoľvek reči o svadbe nevnímal a vždy predstieral, že máme čas. Bola som prekvapená hlavne z toho, že ani narodenie malého s ním nič nespravilo. Na jednej strane tvrdil, že nás miluje, ale na druhej bol takmer stále mimo domu a venoval sa svojim zaležitostiam. 

Netlačila som na neho a nechala mu čas, aby sa so všetkými zmenami vysporiadal. Po tom, ako oslávil malý rok som sa rozhodla, že strávime víkend u našich na dome. Ondrej tvrdil, že už má pracovné plány, ktoré nemôže zrušiť a preto sme sa vybrali len my dvaja s malým. V tom čase mi cez víkend zavolala sestra s tým, že by si rada požičala jedny z mojich šiat. Keďže mala náhradné kľúče, povedala som jej, aby sa u nás zastavila a vzala si ich. V byte na ňu čakalo nemilé prekvapenie v podobe môjho priateľa s nejakou mladou ženou. Na druhý deň som ho nemilosrdne vyhodila. 

Druhá šanca skončila úplne inak, ako som si naivne myslela

Prekvapilo ma, že po tom všetkom sa nám vôbec neozval a ani neospravedlnil. Samozrejme, že mi chýbal, ale snažila som sa to v sebe potlačiť. Po niekoľkých mesiacoch sa zrazu úplne zmenil a začal nás pravidelne kontaktovať. Najskôr sa pýtal a venoval iba malému a neskôr sa začal zaujímať aj o mňa. Hoci by som nikdy predtým nikomu druhú šancu nedala, Ondreja som milovala. Keď som videla ako sa snaží a stará o malého, neodolala som. Prvý mesiac bol dokonalý. Konečne sme fungovali ako rodina, kým mu jeden večer nezazvonil telefón. V tom čase bol s malým na prechádzke a mobil si zabudol doma. Na telefóne blikalo neznáme číslo. Zdvihla som to a vtedy sa celá naša rozprávka skončila. "Ondrej, mám posledný týždeň na to, aby som si ho dala vziať. Počúvaš ma vôbec?" Keď som sa dotyčnej spýtala o čo ide, najskôr mlčala, ale potom povedala: "Mala som byť ticho, ale čakám s Ondrejom dieťa a neviem čo robiť. Chcem si ho dať vziať, ale musím si byť istá, že to chce tiež."

Prečítajte si: Potom, ako sa ku mne môj muž nasťahoval, som zistila, že ho nemôžem vystáť: Tolerovali by ste toto?