Robila som mu spoločnosť na služobnej ceste: To, čo sa však počas nej stalo, zmenilo môj život od základov

Preletela iskra

"Medzi mnou a Martinom to iskrilo už dlhšie, no skutočná vášeň prepukla až po tom, čo sme paradoxne prestali pracovať v tej istej firme. Tým, že sme sa tak často nevídali a nemali sme možnosť kávičkovať po obede, odrazu sme obaja nadobudli pocit, že si skutočne chýbame. Spočiatku som si to nechcela veľmi pripúšťať a hovorila som si, že ma to časom omrzí a mala by som sa s ním menej stretávať." začína rozprávať Slávka.

Prečítajte si aj: Po tom, čo moja sestra opustila muža s rodinou, nastal v mojom živote zvrat: Nášmu vzťahu nedával nikto šancu

„Postupná strata komunikácie však nabrala úplne opačný smer. Čím menej som sa s ním rozprávala, tým viac som ho chcela vidieť, počúvať a smiať sa s ním. A zdalo sa, že on to cíti rovnako. Aspoň podľa jeho správ, pohľadov, ktoré na mňa hádzal pri každom našom stretnutí a vôbec faktu, že mu na mne záležalo zakaždým, keď som to skutočne potrebovala. Stále som však nevedela, či je to z mojej strany platonické, alebo to moje srdce myslí skutočne vážne."

Toto by som naozaj nečakala

„Všetko sa však čoskoro malo vyjasniť samé. V jedno upršané novembrové ráno ma so sebou zavolal na služobnú cestu do Berlína. Vraj bude mať pre seba celú hotelovú izbu a ja nemusím nič riešiť. Školenia nebudú trvať dlho a potom môžeme byť spolu.“ pokračuje v rozprávaní Slávka. „Vedela som, že to nie je správne, no napriek tomu som povedala áno a o dva týždne som spoločne s ním nasadala do lietadla smer Nemecko. Povedala som si, že aj keby to nevyšlo, budem mať aspoň na čo spomínať. Mladá som len raz, nemám záväzky a nemám voči komu pociťovať výčitky.“

Nenechajte si ujsť: Len dva mesiace po rozchode s expriateľom som sa vydala: Dnes už viem, prečo to tak bolo

Nové mesto, noví ľudia

„Berlín bol absolútne nádherný. Nevedela som sa vynadívať na pamiatky, mesto ako také, jeho ruch a atmosféru. Bola celkom iná ako doma. Martin však trávil obrovské množstvo času na konferenciách a seminároch a mňa nechával väčšinu pobytu blúdiť ulicami samú. V jeden neskorý večer som rovnako ako tie minulé, trávila sama na hlavnom námestí a práve, keď som neprítomne prechádzala ulicou, vrazila som plecom do neznámeho. Keď som zdvihla pohľad, zrak mi padol na vysokého tmavookého muža, ktorý sa ma snažil rukami podržať, aby som sa, ako následok nášho nárazu, neocitla na zemi.“

Mohlo by vás zaujímať: Stále k sebe priťahujem nevyzretých mužov: Zistila som, že chyba je vo mne a rovnakú vec robia aj iné ženy

„Nevedela som, kto to je, ani ako došlo k našej zrážke. Hneď mi však bolo jasné, že mi nie je ľahostajný. Bol neuveriteľne príťažlivý a zároveň tajomný. Keď som konečne stála oboma nohami na zemi, spýtal sa ma, či nezájdeme na kávu. Bez váhania či myšlienky na Martina som okamžite povedala áno. A viem, že sa to zdá nanajvýš neuveriteľné, no popoludnie strávené v jeho prítomnosti bolo tým najlepším zážitkom na celom Berlíne.“ vyznáva sa Slávka.

Inšpirujte sa:Čo si muži všímajú na ženách najskôr: Zdá sa, že mužská myseľ nie je taká povrchná, ako si myslíte

Karty sa otočili

"Viem, že to znie absurdne, no od toho momentu som s ním strávila každú voľnú chvíľu. Martina som dokonca nechávala samého na izbe a večeri som trávila v meste s mojím novým objavom. Nikdy som nič podobné k nikomu necítila a keď prišiel čas ísť domov, povedala som Martinovi, že ostávam. Nechápal, čo sa mohlo za týždeň zmeniť a prečo sa odmietam vrátiť domov, no ja som v tom mala jasno. Všetko, čo som k nemu cítila, bolo skutočne len platonické a ja som vedela, že tentokrát nemôžem odísť."

"Môj osud je v Berlíne, po boku muža, ktorý si skutočne dokáže vážiť ženu a vie, ako sa k nej má správať. Svoju budúcnosť si predstavujem inak ako strávenú čakaním na to, kým si niekto na mňa nájde čas po pracovných povinnostiach, a to na hodinku denne. Bohužiaľ,“ dokončuje teraz už šťastná Slávka, ktorá so svojím vyvoleným už tri roky šťastne žije pár kilometrov od Berlína. Zdá sa, že občas aj prekvapivé rozhodnutia majú svoje opodstatnenie.