Presunúť na hlavný obsah

Šikovná Slovenka Viktória maľuje originálne smaltované hrnčeky: Robila, čo ju baví a úspech sa dostavil čoskoro

Kariéra

Mladučká Viktória si už po skončení strednej školy zaumienila, že by chcela mať vlastnú značku. Viac o tom, ako začala maľovať originálne smaltované hrnčeky a ako prostredníctvom nich rozdáva lásku a radosť, nám porozprávala v rozhovore.

Ako si sa dostala k maľovaniu krásnych hrnčekov, ktorému sa venuješ?

Pred tromi rokmi by mi ani nenapadlo, že budem maľovať hrnčeky. Prišlo to samo a nečakane. Babku som založila po skončení strednej školy, aby som tak získala praktické skúsenosti do života. Nevedela som, čo chcem robiť, len som chcela mať vlastnú značku.  

Inšpirujte sa: Retro nábytok sa stal súčasťou jej práce: Inšpirujte sa Slovenkou Annou, ktorá vracia veciam z minulosti dušu

Raz som však uvidela smaltovaný hrnček a vyvolal vo mne emóciu.  Zistila som, že na Slovensku nikto nenavrhoval originálne smalťáky, tak som to vyskúšala ja. Následne to všetko do seba akosi zapadlo. Povedala som si, že to skúsim, a ak by to náhodou aj nevyšlo, nemám čo stratiť. Dizajn prvých hrnčekov som navrhla v grafickom programe.

Ako by si popísala svoje začiatky? Bolo ťažké s niečím podobným začať?

Začínala som s obchodíkom na Bojnickom dvore. Je to pre mňa jedno z najkrajších období v živote a to vďaka ľudom, ktorí okolo mňa boli. Na trhu vtedy nikto nemaľoval smaltované hrnčeky. Preto som na jednej strane premýšľala, či sa to uchytí, no na strane druhej som v tom videla príležitosť.

Veľa vecí som konzultovala s priateľmi, boli mi inšpiráciou aj pomocnou rukou. Rovnako mi so zriadením obchodíku pomohol aj môj ocino. Ďalej som mala okolo seba skvelých prvých zákazníkov, ktorí ma vedeli nabiť energiou. Ich reakcie boli mojím palivom. Samozrejme, že sa našli aj tí, ktorí "hejtovali", no i to ma istým spôsobom poháňalo vpred. Začiatky boli pre mňa skutočne krásne a obohatili mi život. Užívala som si aj dni, keď som predala len jeden hrnček. Nič som totiž neočakávala.

Nenechajte si ujsť: Talentovaná návrhárka Galina Hnatičová odišla do Londýna: Jej modely svadobných šiat Galina Couture vám vyrazia dych

Ako na podobný nápad reagovalo tvoje okolie?

Väčšinou pozitívne, najmä moji zákazníci. Keď uvideli hrnčeky a názov obchodíku, vyvolalo to v nich emóciu. Smiali sa, híkali, fotili a hovorili pozitívne veci a mnohí ma i inšpirovali. Vďaka nim vzniklo pár obľúbených motívov. Samozrejme, našli sa aj ľudia, ktorí frľlali na cenu alebo hovorili, že si doma namaľujú podobný. Ja som sa na tom len smiala. Aj tak vlastne vznikol hrnček „Slovák nefrfle". Potom tu boli ďalší, ktorým prišlo divné, že maľujem smaltované hrnčeky a ich otázka bola, či ma to uživí, a či niečo predám. Avšak pre mňa peniaze neboli hnacou silou a aj po tom, čo som predala prvé hrnčeky, peniaze som znovu investovala do nákupu ďalších. 

Nikto sa ma však neopýtal, prečo ma to baví, a prečo to robím. Riešili len peniaze. Mala som 19 rokov a chcela som len skúsenosti, potešiť a pobaviť ľudí. Rodičia mi na to nič nehovorili. Nechali ma robiť, čo som chcela a neodrádzali ma. Dali mi domov a pocit, že ak aj náhodou niečo nevyjde, budem mať stále strechu nad hlavou. Teraz už fungujem len online a som vďačná, že hrnčeky stále bavia a je o ne záujem. Chodím však aj po dizajnových marketoch, kde ma môžu ľudia stretnúť a porozprávať sa.

Mohlo by vás zaujímať: VIDEO: Šikovná Katka už roky pečie torty na objednávku: Takto sa z jej záľuby stal úspešný projekt Baking moments

O objednávky skutočne nemáš núdzu. Čo sa ľudom na tvoje tvorbe páči najviac? Poprípade, aké motívy na hrnčeky maľuješ najčastejšie?

Je to individuálne. Najviac robím hrnčeky na mieru. Ľudia majú radi dobrodružné a kávové motívy, a to, že všetko kreslím a píšem ručne. Takto vedia, že nikto iný nemá rovnaký hrnček. Dva rovnaké sa totiž namaľovať nedajú a ja sa tomu zámerne vyhýbam, aby boli vždy niečím iné. Nech ma každý svoj originálny dizajn.

Prečítajte si aj: Útulná cukráreň v srdci východu na svetovej úrovni: Nezameniteľná parížska atmosféra a domáce makrónky

O chvíľočku tu máme Vianoce a Nový rok. Máš aj ty a Smaltovaná babka nejaké želania či nesplnené sny, ktoré by si pod "vianočným stromčekom" rada videla?

Prajem si aby boli ľudia zdraví - fyzicky aj mentálne. Boli sami sebou, mali k sebe úctu a lásku. A vaše čitateľky, aby boli ženské, uživali si byť ženou a rozdávali lásku stále, nielen na Vianoce!

A my prajeme Viki a Smaltovanej babke veľa úspechov!