Moju mladšiu sestru rodičia vždy uprednostňovali: Napokon na to doplatila nie príliš najšťastnejším spôsobom
Hovorí sa, že s príchodom ďalšieho bábätka do rodiny sa láska rodičov nedelí, ale násobí. No ja sama som ten pocit počas celého detstva ani náhodou nemala. A trvalo viac ako 20 rokov, aby si to uvedomili aj moji rodičia.
Neprehliadnite: Bola som tou druhou, zatiaľ čo on žil pod jednou strechou s manželkou: Všetko som tolerovala až do jedného momentu
Moja sestra Alena je odo mňa mladšia o 5 rokov. Vždy sme mali dobrý vzťah. Ak teda nerátam drobné škriepky počas puberty, čo jednoducho k súrodeneckému vzťahu patrí. Mali sme pekné detstvo. S rodičmi sme veľa cestovali, spoznávali mnohé krajiny a vždy sa nám snažili dať všetko. No už od malička mohla Alena oveľa viac ako ja. Aj keď urobila niečo zlé, naši sa to snažili odôvodniť niečím tak, že to vlastne nebola jej chyba. Kým ja som musela poslúchať na slovo, Alenka to mala oveľa benevolentnejšie. Aj počas puberty som ja brigádovala v rodinnej firme, kým Alena nemusela nikdy. Rodičia vždy hovorili, že je ešte malá. No rokmi asi zabudli, že ich dievčatko akosi podrástlo, len im to ušlo.
Všetko zlé je na niečo dobré
Napriek všetkému som na ňu nikdy nežiarlila. Je to moja sestra a ja ju mám rada. Len to občas človeka zamrzí. Čokoľvek som urobila mohlo byť podľa našich vždy lepšie. Vyžadovali odo mňa 100 % výkon absolútne vo všetkom. Dnes som im však za to vďačná. Zamestnala som sa vo skvelej marketingovej firme a práve ma čaká povýšenie. Mám super snúbenca, s ktorými si rozumieme a pevne verím, že sa čoskoto dočkáme aj vlastnej rodiny.
Nie vždy je tá ľahšia cesta správna
Nuž horšie je dnes na tom moja mladšia sestra. Hoci študovala na dvoch prestížnych školách, ani jednu nedokončila. V postate nemala ani žiadnu motiváciu. V 27 rokoch dostávala stále vreckové, rodičia jej platili prenájom bytu, dovolenky s priateľom a zabezpečovali jej všetko, čo potrebovala. Nestarala sa o nič. Potom, čo sa však rozhodla prerušiť štúdium na druhej výške, naši konečne uzali, že toto nie je cesta. Stopli jej financnie, prestali platiť byt, takže sa opäť musela presťahovať k nim domov. Dali jej podmienku, že si musí nájsť prácu a začať sa starať sama o seba. Doteraz počas pol roka vystriedala štyri zamestnania, no nikde nevydržala. Momentálne pracuje ako recepčná v jednom hoteli a nerieši, čo bude ďalej. Sama som zvedavá, kedy pochopí, o čom je reálny život. Ja len dúfam, že už nie je príliš neskoro.